V otázke Sýrie sa Obama prekvapivo otvorene dištancoval od amerických neokonzervatívcov, ktorí roky požadovali, aby Spojené štáty v Sýrii zasiahli: “Bol som od začiatku skeptický, čo sa týka tejto myšlienky, pretože by sme v konečnom efekte mohli odštartovať zástupnú vojnu v Sýrii” Všetko doterajšie snaženie “nefungovalo”. Problém IS-terorizmu je niečo, čo musí riešiť spoločenstvo štátov, nie iba samotné USA.
V Afganistane bola 13 rokov vedená vojna – výsledok vôbec nezodpovedá enormným “investíciám”, ktoré Američania do nej investovali.
Anketár Steve Kroft kládol tvrdé Otázky, na ktoré nebol Obama schopný odpovedať. To by bolo možné interpretovať ako jeho slabosť. Kroft sa napr. pýtal, či sa slabosť USA neprejavuje v tom, že ruský prezident Vladimir Putin teraz prevzal velenie na Blízkom východe. Obama začal byt pri tejto otázke trochu neistý, a pokúsil sa vysvetliť, že silu Ameriky je treba hľadať niekde inde, napr. v boji proti klimatickým zmenám. Predovšetkým sa ale Obama ohradil proti definícii sily, akože čistej militaristickej kategórie.
Ale v skutočnosti sa Obama, aj cez svoju zjavnú bezmocnosť, v tomto rozhovore správal ako nositeľ Nobelovej ceny za mier. Možno prvýkrát za celý čas, čo je v úrade. Vysvetlil totiž, aj keď bol v defenzívnej pozícii, že všetky tieto vojenské dobrodružstvá a zástupné vojny boli pre svet a USA nezmyselné.
Obama: “Bola by to zlá stratégia, keby na konci bolo jediným meradlom pre vedúcu úlohu Ameriky, to, či pošleme ďalších 100 000 alebo 200 000 vojakov do Sýrie alebo späť do Iraku, alebo možno do Líbye či Jemenu. Keby sme tam išli nielen preto, aby sme robili policajtov, ale aby sme týmto regiónom vládli. Pokiaľ urobíme túto chybu opäť, tak to bude našou hanbou! ”