Slovensko 16. novembra 2014 (HSP/Foto:TASR)
Od tzv. nežnej revolúcie, ako ju dnes nazývajú snáď už len tí, ktorí sa vďaka nej zabezpečili na celé generácie dopredu (prirodzene, z verejných financií), už uplynulo štvrť storočia. Cestou tohto vopred dohodnutého odovzdania moci sa k „veslu“ dostali rôzni špekulanti – rôzne finančné skupiny, navonok sa skrývajúce za kdejakých „politikov“. Nemotivuje ich snaha zveľadiť republiku, materiálne a duchovne pozdvihnúť jej obyvateľstvo, ale iba obyčajná chamtivosť. Snaha urvať si z verejných financií, čo sa dá.
Sľubovali nám prosperujúcu ekonomiku – bývalý režim vraj „žil na úkor budúcnosti“. A realita? Ekonomika je v troskách. Životná úroveň sa degradovala na prácne úsilie o aké-také prežitie. A čo sa týka budúcnosti ( na úkor ktorej dnes už vraj nežijeme), o tej budú môcť zasvätene rozprávať naše deti a vnuci, ktoré budú vlastnou mizernou životnou úrovňou splácať dlhy, ktoré „demokrati“ za dvadsaťpäť rokov stihli narobiť. A ešte narobia.
Sľubovali nám harmonické vzťahy v zjednotenej Európe národov. Miesto toho nás dnes Západ zaťahuje do konfliktu s bratským ruským národom. Po boku koho ? Po boku ukrajinského fašistu! Dá sa výrečnejšie napľuť na hroby hrdinov protifašistického odboja?
Sľubovali nám pluralitný politický systém. Ten tu dnes naozaj máme. Ale v akejsi zdegenerovanej podobe. Presnejšie povedané, karikatúru plurality. Zvrhla sa v partokraciu. Kedysi vám stačila jedna stranícka legitimácia. Naproti tomu, pre súčasnosť sa príznačnou stala „stranícka turistika“ – jav, kedy je človek (v záujme naplnenia osobných ambícií, alebo len motivovaný snahou o sociálne prežitie) nútený prechádzať zo strany do strany – podľa aktuálnych výsledkov volieb.
Sľubovali nám nadviazať na kresťanský odkaz našich dedov, na kresťanské hodnoty. Boha však, akosi nenápadne, poslali do kúta „ hrach kľačať“… a miesto toho sme svedkami útokov na tradičný model rodiny a všadeprítomných pokusov o vulgárnu sexualizáciu a sodomizáciu spoločnosti.
Sľubovali nám slobodu slova a prejavu. Iste, máme ju. Ale čo z nej, ak váš názor – názor ľudu, nikoho z „mocných“ nezaujíma? Denne sme svedkami toho, že politická elita činí presný opak toho, čo si jej voliči želajú. Po príklady nemusíme ísť ďaleko – stačí uviesť ich až nepochopiteľnú ústretovosť voči asociálom, alebo avízovaný zámer postaviť v Poprade základňu NATO (pardón, „logistický sklad“). Napokon, o „slobode slova“ by vedeli rozprávať i demonštranti na protestoch proti „Gorile“, ktorých na pokyn vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica polícia surovo zbila a polievala ľadovou vodou….
Sľubovali ľuďom plné obchody. Iste, obchody sú plné. Predražených produktov, často v danej kvalite na Západe nepredajných. Čo dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia, že sme sa stali „odbytiskom šmejdov“…
A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.
Nuž, zrejme naozaj nie je čo oslavovať.
Bez ohľadu na to, čo si myslíme o Marxovi, nachádzame u neho jednu hlbokú myšlienku: „Veľkí sa nám vidia veľkými iba preto, lebo kľačíme. Povstaňme!“
Politikom by som odporúčal trochu viac pokory a menej arogancie. Aby ľudia raz nepovstali a neuvideli ich malosť.
Pavol Novotný
20.3°C
Piatok 
Pondelok 
20.9°C
22.7°C
.JPG)
.jpg)
