Aká je skutočnosť? V kauze odmien ktoré si mal podľa médií Harabin vyplatiť sám, už jedna kontrola prebehla a nezistila žiadne porušenie zákona. Keďže nie je možné o jednej veci rozhodovať dvakrát, súčasná kontrola bola nezákonná a robená na politickú objednávku. Takúto svojvôľu by mal generálny prokurátor okamžite stíhať.
Politický nominant Karol Mitrík dostal za úlohu od vládnej koalície za každú cenu nájsť niečo na Harabina. Výsledky ani tejto nezákonnej kontroly však nič o porušení zákona nezistili a tak sa obmedzili na nejaké všeobecné stanovisko, že „Harabin hospodáril rozšafne a diskriminačne“. Keďže sa na Harabina nepodarilo nič nájsť, prišli na pomoc média, ktoré závery správy pretlmočili spôsobom, aby čitateľ nepochopil o čo sa jedná, ale nadobudol pocit, že Harabin sa nezákonne obohatil. O týchto praktikách presstitútov sme písali TU.
Justícia ušetrila značné finančné prostriedky v čase Harabinovho ministrovania. Napríklad budovu Najvyššieho súdu upratovali väzni, čo po odchode Harabina z ministerstva nová ministerka Žitňanská zrušila a súd za to platil milión korún ročne súkromnej firme. Rovnako to bolo aj s nákupom nábytku, ktorý pre súdy vyrábali väzenské dielne. Harabin tiež zrušil poistky s Allianzom za milióny korún, ktoré pouzatváral Lipšic.
V časoch keď bol Najvyšší súd vedený Harabinom, dosahoval najlepšie výsledky v histórii. Priemerná dĺžka súdneho konania bola maximálne 1 rok! Harabin ušetril aj z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže súd mal o desať sudcov menej ako mal mať. Ich prácu si rozdelili ostatní sudcovia a ušetrené mzdové prostriedky boli rozdelené vo forme odmien pre všetkých sudcov a administratívu na sude. Odmeny mali zamestnanci dvakrát do roka.
„Všetky peniaze čo sme ušetrili som dal na odmeny ľudom, predsa by som ich nevrátil do štátneho rozpočtu, aby ich tam rozkradli Kaliňák s Bašternákom. Za mojej éry nikdy zamestnanci súdov neštrajkovali, tak ako za Boreca“, hovorí Harabin.
Kontrola ďalej poukázala na to, že niektorí sudcovia dostali odmenu len 50 eur a okamžite podali žalobu za diskrimináciu. Tieto nízke odmeny pre nich vtedy paradoxne navrhla súčasná predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Ako sa ukazuje, išlo o sudcov napojených na tretí sektor ktorí politizujú súdnictvo. Prednedávnom sa znovu zviditeľnili, keď podpísali politickú petíciu za zrušenie amnestií, čo sudcovia nesmú. Napriek tomu nie sú za tento čin disciplinárne stíhaní.
Harabin v tom čase vykonával funkcie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu a tiež predsedu súdnej rady, okrem toho aj pojednával. Dnes tieto funkcie vykonávajú dvaja ľudia, z ktorých každý používa auto so šoférom a ani jeden nepojednáva, čím ma Najvyšší súd deficit dvoch sudcov. Priemerné súdne konanie sa po Harabinovom odchode z funkcií natiahlo už na tri roky.
Nezákonnosť Mitríkovej kontroly znásobil fakt, že zverejnil osobný údaj o odmenách Harabina v snahe apelovať na nízke pudy jeho odporcov, ale napríklad o odmenách Švecovej už v súlade so zákonom mlčí.
“Taktiež si táto politická kontrola nevšimla, že súčasná predsedníčka dala zo štátnych peňazí zarobiť agentúre Focus za prieskum o dôveryhodnosti Najvyššieho súdu, čo jej zákon nedovoľuje,” uviedol Harabin.