Podľa Galka je symptomatické, že najviac je z ĽSNS “pokakaný drzý mládežnícky boľševik Blaha, ktorý sa bojí, že ho za jeho havkanie niekto zastrelí”.
Galko vo svojom statuse napísal:
“Chodiť so zbraňou do parlamentu sa rozhodne nemá, neschvaľujem to. Ale to, že je z dnešnej senzácie najviac pokakaný drzý mládežnícky boľševik Blaha, ktorý sa bojí, že ho za jeho „kritické názory“ niekto zastrelí, je symptomatické. Podotýkam, že pod jeho „kritickými názormi“ mám na mysli jeho bežné havkanie z horného radu a nazývanie poslancov z iných strán, čo sú od neho aj o generáciu starší, nemorálnymi prasatami, bezcharakternými sviňami a pod.
Bude zaujímavé sledovať, či v tom bude pokračovať. Zatiaľ mu totižto párkrát hrozilo len to, že mu niekto dá dve tri facky, ale teraz už môže ísť naozaj do tuhého. Tak uvidíme, aký bude tento fcb bojovník smelý voči tým “fašistom a náckom”, ako rád kdekoho po sociálnej sieti tituluje, priamo v rokovacej sále. Niektorí poslanci strany Mariána Kotlebu totiž na prvý pohľad vyzerajú tak, že ak by ho vzali do parády (aj bez pištole), len perie bude z neho lietať. Tak som na kubánskeho červeného hrdinu celkom zvedavý”.
Blaha je známy neomarxista (pravdoláskar, slniečkár). Svojou ideológiou, ktorá má na svedomí viac mŕtvych ako všetky ostatné zhubné ideológie dokopy, sa netají. Práve naopak, neomarxistické myšlienky podporuje a rozširuje aj v súčasnosti. Rád zdôrazňuje, že vyrástol v Antife a aj v nedávnej minulosti sa zúčastnil ich akcií.
Ministerstvo vnútra charakterizuje ľavicový extrémizmus takto:
Ľavicový extrémizmus sa vyznačuje predovšetkým sociálnymi, triednymi predsudkami, sympatizuje s historickým komunizmom a anarchizmom. Prívrženci chcú zaviesť sociálno-komunistický režim alebo anarchiu. Pokúšajú sa o absolútnu rovnosť v spoločnosti. V priebehu 20. storočia sa dostali do popredia otázky ľudských práv, ochrany prírody a imigrácie. Pozitívny postoj k nim sa stal poznávacím znamením pre ľavicu. Do tradičnej ľavice prenikali postupy typické skôr pre liberalizmus. Dôsledkom toho bol vznik ekologických alebo zelených strán. Tieto strany veľmi často spojujú tradičné ľavicové témy, ako sú ochrana prírody spolu s liberálnym postojom k menšinám a individuálnej slobode.
Ideologicky vychádza z anarchistických, antiglobalistických, antikapitalistických a marxistických teórií, pričom odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. I keď väčšina ľavicovo extrémistických skupín verejne nedeklaruje potlačovanie práv a slobôd ostatných jednotlivcov, v prípade realizácie cieľov ľavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí. Zdôrazňovaním elementárnej ľudskej rovnosti sa síce zhoduje s princípmi demokratického ústavného štátu, avšak z tohto princípu vyvodzuje dôsledky, ktoré nie sú zlučiteľné s charakterom demokratického právneho štátu.