Podľa neho Rakúšania robia biznis takým spôsobom, aby udržali tú dedinu alebo tú oblasť, aby žila. Ale nerobia to pre biznis. Nerobia to tak, že by im to zarábalo.
Ako to vyzerá, keď „to zarába“, môžu vidieť Bratislavčania pri všetkých developérskych projektoch, ktoré realizovalo J&T, rovnako Tatranci môžu uvažovať, prečo musia čakať na lietadlo s ruskými turistami ako na spásu.
Čo najmenšie náklady a čo najväčší zisk. Výsledkom tejto „geniálnej“ rovnice v tatrách sú rakúske ceny a slovenská úroveň. Podľa Rattaja model, ktorý urobili v Tatrách, odkukali v Amerike, v Aspene.
„Dovolím si tvrdiť, že Rakúšania to nevedia robiť. Bohužiaľ, ako fakt, ale oni to nevedia vôbec robiť,” povedal Rattaj.
Faktom však je, že v Rakúsku prosperujú nie len lyžiarske strediská, ale celé oblasti na nich naviazané, z čoho pramení trvalo udržateľný rozvoj oblasti, spokojnosť návštevníkov a špičkové služby, ktoré poskytujú spokojní zamestnanci zväčša rodinných firiem. Tieto súvislosti sú však nad rámec chápania slovenského finančníka, ktorý práve objavil zdroj, kde by sa dali krátiť výdavky a zvýšiť výnosy a po bankrote celej oblasti sa presunúť do novej akvizície.
Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play považuje jeho vyjadrenia za arogantné a bezohľadné. Ako povedala pre Nový čas:
„Typické vyhlásenia niekoho, kto sa cíti ako neobmedzený vládca krajiny. Prvoradý je môj zisk, po mne nech ostane potopa. Slovensko je v dezolátnom stave preto, že ho ovládajú takíto ľudia a berú všetko na úkor občanov, budúcnosti a verejného záujmu“.
Boris Garman