Pri smútiacom človeku je dôležité byť úprimný a autentický, radí odborníčka

Združenie sprevádza ľudí smútením po strate blízkeho. Tvoria ho ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť s úmrtím blízkeho človeka, ako aj odborníci a dobrovoľníci. Do podporných skupín je zapojených približne 1000 ľudí.

Obdobie týchto sviatočných dní je pre ľudí, ktorí niekoho stratili, podľa Pitkovej ťažšie zvládateľné, zvlášť, ak ich smútok ešte neodznel.

„Opäť to na nich dolieha tým, že všetko sa zameriava na túto tému. Viac-menej, pokiaľ ľudia prechádzajú smútením, tak celé to smútenie má taký charakter vlnenia, to znamená, že na chvíľku môže prísť aj ako keby taký odliv, tým, že majú nejaké odpútanie pozornosti. Môžu byť lepšie obdobia aj v rámci smútenia, ale Vianoce, Veľká noc a výročné sviatky prepojené s rodinou alebo tak, ako teraz je Pamiatka zosnulých, ktorá sa zameriava priamo na tú bolesť alebo spomienku, ktorá je pre nich ešte veľmi bolestivá, tak je to veľmi zaťažujúce,“ uviedla Pitková.

Proces smútenia je podľa nej individuálnou záležitosťou. Jednoduchou kontrolou môže byť to, či človek o strate dokáže rozprávať bez plaču.

„Ak o tom vôbec nedokážu rozprávať alebo rozprávajú o tom s veľkým emočným vkladom, že nedokážu ešte spomínať v istej neutralite alebo aj spomínať na veselé príhody, tak ešte dosmútené nemajú,“ vysvetlila Pitková.

.

Ak sa človek nachádza v bolestnej časti smútenia, je podľa nej potrebné, aby zamestnal svoju myseľ a ruky. „Je úplne v poriadku plakať, kričať, zlostiť sa a tak ďalej. Je v poriadku si pomôcť v rámci smútenia akoukoľvek tvorivou činnosťou, ísť do prírody a pokiaľ sa nám nedarí odpútať tú pozornosť, tak, samozrejme, aj medikamentózna liečba je potrebná. Ak sa to dá vydržať, tak je fajn vstúpiť si do tej bolesti a nechať ju sebou prejsť, ona jednoducho raz odznie,“ skonštatovala Pitková a doplnila, že nie pre každého platí, aby odpútal svoju pozornosť.

Pri stretnutiach so smútiacimi ľuďmi je potrebné byť podľa Pitkovej úprimný a autentický. „Úprimne človeku povedať, že vôbec neviem, či sa ťa môžem niečo pýtať alebo nemôžem. Povedz mi to ty. Ako keby doslova odovzdať alebo priznať tú zodpovednosť tomu smútiacemu v tom zmysle, že: ‚Ty mi povedz, čo je pre teba teraz v poriadku, či sa ťa mám pýtať, máme byť radšej ticho alebo ťa môžem aspoň objať?‘,“ vysvetlila Pitková.

Cieľom OZ Kolobeh života, ktoré vzniklo v roku 2013 a pôsobí na celom Slovensku, je, aby smútiaci mal možnosť podpory – blízkeho človeka, dostatok informácií, odbornú radu, ľudí s tou istou skúsenosťou, pocit spolupatričnosti a najmä, aby v tom nebol sám. Princípom jeho fungovania sú podporné skupiny, zamerané na to, či človek stratil manžela, manželku, súrodenca, rodiča alebo dieťa.