Vráťme sa späť o 12 rokov. Padgett práve vypadol z Community College v americkej Tacome a podľa svojich slov bol hlupák bez akéhokoľvek záujmu o štúdium, nieto o matematiku. O čísla sa zaujímal, jedine keď sledoval hodiny zostávajúci do konca šichty alebo čiarky na pivnej tácke vo výčape. Jeho život bol jeden adrenalín za druhým: cliff – jumping, sky – diving, vymetanie barov. Myslel si, že to tak pôjde naveky.
Párty skončila v piatok 13. septembra 2002 v karaoke bare kúsok od domova. Cestou domov ho zozadu napadli dvaja muži a udreli ho niekoľko krát do hlavy, až tak, že upadol do bezvedomia. Neskôr ho previezli do nemocnice, kde CT preukázalo pomliaždenie obličky. Ešte tú noc ho prepustili domov .
Nasledujúce ráno, spozoroval niečo pozoruhodné. V kúpeľni pozoroval tečúcu vodu, keď si v tom všimol čiar, vychádzajúcich zvisle z prúdu vody. V prvej chvíli sa vydesil, začal sa báť o svoje zdravie, ale to čo videl svojimi očami ho fascinovalo natoľko, že tam len stál a pozeral pred seba. Dni ubiehali, ale zrakové vnemy trvali.
Skrytá genialita?
Na strednej škole dosiahol iba elementárne vedomosti algebry a náhle bol doslova posadnutý tvarmi okolo seba. Prestal chodiť do práce a čítal všetko o matematike.To, čo ho postihlo, nazývajú lekári hlbokým otrasom mozgu, pramálo ale vedia, ako hlboký skutočne bol.
Je jedným zo 40 ľudí na svete so “syndrómom získaných vedomostí”, tých, ktorí svoje podivuhodné nadanie na matematiku, umenie alebo hudbu získali až potom, čo utrpeli úraz alebo ochorenie mozgu. Ich prípady vyvolávajú neodbytnú otázku, týkajúcu sa zvyšku celej populácie – máme v sebe všetci Einsteina, čakajúceho len na to, až nás niekto vezme po hlave a oslobodí ho? Máme v sebe všetci potenciálnu genialitu?
On sám tomu verí, že je toho živým dôkazom. “Keď sa to stalo mne, môže sa to prihodiť komukoľvek,” tvrdí Jason Padgett .