Marián Hossa má zlomený prst na nohe, ale cíti sa v pohode, povedal

Soči 10. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Hokejista, ktorý by mal byť nositeľom výkonnosti v ofenzívnych líniách, obzvlášť citlivo vníma absenciu Mariána Gáboríka

Olympijský park, Soči, tesne pred obedom. Marián Hossa vychádza z Prímorskej olympijskej dediny medzi médiá ako vôbec prvý hráč z NHL, nerátajúc špecifikum Zdena Cháru. S ním aj ďalší slovenský hokejista Tomáš Kopecký, opačným smerom cez kontrolnú bránu sa trúsia kanadské hviezdy na čele so Sidneym Crosbym. “Zo zámoria to bol pohodový let a prvé dojmy tu sú fantastické,” vyhlásil Hossa.

V dobrej nálade a v tričku prikrytom nezapnutou ľahkou “halenou”, lebo v pondelok sa v pobrežnom dejisku zimnej olympiády teplota vyšplhala k poludniu až na 17 stupňov. Priletel strojom, ktorý niesol veľa nákladu a to nielen výstrojového. Lietadlo s väčšinou slovenských hráčov viezlo aj väčšinu všetkých hokejistov z NHL a najčelnejších predstaviteľov profiligy.

Hossova logistika pred letom do Soči však nebola až taká pohodová ako samotný let. Jeho mužstvo Blackhawks sa vracalo z dvojtýždenného tripu a po zápase vo Phoenixe to do Chicaga bolo diagonálne naprieč takmer celými USA: “Prileteli sme do Chicaga o štvrtej ráno a popoludní som musel pribaliť batožinu, odtiaľ rýchlo na letisko a let do New Yorku. A odtiaľ preč na ďalšie dva týždne…” A skôr, ako pocítil mimoriadne bezpečnostné opatrenia v olympijskom meste, svoje si “užil” v americkej metropole: “Bola to ozaj sila, obrovské opatrenia. Prešli sme dvoma veľkým kontrolami a pri tej druhej mi pri vstupe na palubu vysypali celú tašku a dôkladne prezerali všetky veci. Napríklad viem, že niektorí chalani si ani kvapky do nosa nemohli zobrať.”

Napriek prehre 0:2 u arizonských “kojotov” sa Mariánovi Hossovi v uplynulých týždňoch darilo. O jeho forme idú chýry: “To by som nechcel nejako posudzovať. Ja sa snažím hrať moju hru dopredu, dozadu a keď padne nejaký gól, tak to je len plus.”

Hokejista, ktorý by mal byť nositeľom výkonnosti v ofenzívnych líniách, obzvlášť citlivo vníma absenciu Mariána Gáboríka. So svojím kamarátom bol v kontakte. “Bohužiaľ, to zranenie u neho bolo dosť silné. Bude nám tu chýbať, ale toto hokej prináša a tak sa budú musieť ukázať mladí,” konštatoval Hossa. V prípade trochu záhadnej olympijskej neúčasti Ľubomíra Višňovského mal podobné pocity: “Je to určite veľká strata nielen do obrany. Ale raz tá generačná výmena musí prísť a v dobrom svetle sa musia ukázať iní hráči. Viem, že Ľubo v NHL po zranení posledné zápasy hral, ale ťažko vidieť do hlavy hráča. On má svoje problémy a sám najlepšie vie, ako sa cíti.”

Hossa si uvedomuje, že 10-hodinový časový posun urobí v Soči svoje. Je rád, že harmonogram NHL-ZOH prispôsobili týmto okolnostiam: “Máme pár dní na aklimatizáciu. Navyše tu môžeme už dnes potrénovať a pred zápasom máme ešte ďalšie dva tréningy. Čítal som kdesi vyjadrenia Zdena Cháru, že klzisko v tunajšej aréne je ako letisko. No…, keď je to jemu veľké, tak potom čo my ostatní…”

Marián sa medzitým vďaka Michalovi Handzušovi počas letu dozvedel, že Slovensko už má v Soči zlatú olympijskú medailu: “Veľmi ma tým potešil. A teraz má šancu na ďalšiu medailu.”

Že mal Marián Hossa na prahu svojho olympijského pôsobenia v Soči povznesenú náladu, to potvrdilo aj jeho prekvapujúce vyjadrenia o zdravotnom stave: “Dá sa povedať, že všetko je ok. Mám akurát zlomený prst na nohe… ale to mám posledné štyri zápasy. Dá sa s tým hrať, korčuľuje sa s tým v pohode, horšie to je v normálnej topánke. Vynechal som radšej tréningy, ale zápasy nie. A už je to lepšie, už ma to ani nebolí.”

jf