Treba taktiež pripomenúť, že Rusko ešte v roku 2015 zaujalo stanovisko k jeho osobe /v stredoeurópskom liberálnom žurnalistickom prostredí to málokto publikoval/.  Podľa už prijatého ruského zákona nadácie G. Sorosa predstavujú ohrozenie pre národnú bezpečnosť a ústavu Ruska.  Išli tak ďaleko, že napr. pracovníci Sorosových organizácií na území Ruska môžu dostávať finančné pokuty a v prípade recidívy im hrozí trest odňatia slobody.

Reagovali aj v najdemokratickejšom štáte na Blízkom Východe. Izrael taktiež chce zakročiť voči financovaniu MVO z cudziny.  V posledný januárový týždeň členovia Knessetu väčšinou hlasov schválili návrh zákona, podľa ktorého izraelské MVO, ktoré sú financované zo zahraničia, v každom svojom dokumente, resp. na internete musia uviesť, že dostávajú podporu zo zahraničia a odkiaľ. A ich pracovníci, podobne ako lobisti budú musieť nosiť odznak na viditeľnom mieste, ak sa zúčastňujú zasadnutia Knessetu.  Izraelský minister spravodlivosti vyhlásil, že financovanie civilných organizácií zo zahraničia destabilizuje suverenitu izraelského štátu. Hľa, aký rozdiel –  od tajomstvom zahalených diktátorov alebo kráľovských rodín. Ako uviedol aj britský The Gardian, anglická kráľovná nemusí vôbec  vykazovať svoje zisky…

Aj naši južní susedia reagovali. Začiatkom roku 2017 Maďarsko sa taktiež rozhodlo, že zákonom zakáže všetky organizácie v krajine, ktoré sú financované G. Sorosom.  Maďarsko chce využiť všetky dostupné prostriedky proti nim, čo v praxi bude napr. znamenať, že v zmysle pripravovaného zákona, maďarskí zákonodarcovia budú môcť vypočúvať pracovníkov MVO na území štátu. Maďarsko, v zmysle tohto zákona priznáva, že Sorosove nadácie slúžia na politickú agitáciu, ovplyvňovanie a zasahovanie do vnútorných záležitostí Maďarska. Premiér Viktor Orbán to jasne povedal v polovici mesiaca január aj v Bruseli, keď v štýle  á la Trump uviedol, že Európu je treba urobiť veľkou.

Predtým na konferencii bankárov v Budapešti vyhlásil, že „z najvyšších miest sme dostali možnosť, aby sme aj Maďarsko mohli zaradiť medzi najúspešnejšie krajiny“.  Podľa Orbána sa Európa musí zbaviť svojich federálnych ilúzií a kontinent sa musí stať viacpólovým.  Ako „profesor“ Európy  ďalej radil a uviedol, že Európa sa nedokázala vysporiadať s eurom, s európskou bezpečnostnou politikou a ani s hospodárskymi kontaktmi v euroázijskej časti sveta. Povedal, že Maďarsko je pripravené ísť príkladom.

Uviedol, že EÚ sa musí dohodnúť s Čínou, nanovo s USA a je treba sa viac venovať Rusku. Podľa neho, je potrebné vybudovať politické, intelektuálne, finančné i ľudské mosty medzi týmito subjektmi.

Analytici uvádzajú, že Maďarsko pripravuje veľmi silnú zahranično-politickú, ale hlavne ekonomickú ofenzívu: v máji 2017 premiér absolvuje pracovnú cestu do Číny, ešte v tomto roku sa uskutoční stretnutie expertov Číny a 16 východo-  a  stredoeurópskych krajín.

Tohto roku bude aj summit MR- Turecko, MR- Srbsko a MR – Slovinsko a MR – Irán . Premiér Viktor Orbán taktiež  navštívi Izrael.

Z analýz expertov ďalej vyplýva, že Maďarsko veľmi rýchlo rozpoznalo, že vzhľadom na novú americkú administratívu, ktorá podporuje snaženie MR v politickej i ekonomickej oblasti s dopadom na celý stredoeurópsky i balkánsky priestor, a že krajina sa chce stať akýmsi mostom medzi Čínou a Ruskom pre spomínané priestory.  A Budapešť by sa mala stať centrom týchto snažení. A tým sa nepriamo pomôže aj  k likvidácii vplyvu nadácií G. Sorosa na území Maďarska.

Doterajšia politická realite ukazuje, že investičné fondy v celkovej výške 18 miliárd USD, ktorými nadácie G. Sorosa celkove disponujú, v nedávnej minulosti  dostatočne nahlodali ústavné štruktúry viacerých štátov na Balkáne, ale aj v stredoeurópskom priestore. Ibaže v jednom prípade sa jeho poradcovia zmýlili. Pri financovaní oranžových revolúcií vyšlo najavo, že na Ukrajine mu karta nevyšla a prišiel o milión dolárov, keď po neúspešnej podpore Juščenka, obyvateľstvo zvolilo Janukoviča. No, nakoniec aj ten musel krajinu opustiť a Ukrajina je dnes politicky vo vzduchoprázdne. Dá sa reálne predpokladať, že audit, ktorý na Ukrajine rozhodol vykonať nový americký prezident s cieľom zistiť, čo sa stalo s financiami, ktoré USA poslali Ukrajine, sa veľa vyjasní. Ukrajinským predstaviteľom ťažko pomôže lobovanie u D. Trumpa, nakoľko ON  nezabúda, že Ukrajinci podporovali H. Clintonovú.

Po audite, ktorý zrejme pre Ukrajinu nedopadne dobre, je možno predpokladať, že americký prezident bude požadovať, aby Ukrajinci poskytnutú sumu Američanom vrátili. Budú v tom zahrnuté aj príspevky od G. Sorosa?

Arpád Popély