Zlato môže ešte rásť, no investorom hrozí nepríjemné prekvapenie

Analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že zlato naďalej podporujú najmä obavy z rastúceho amerického dlhu, geopolitická neistota a dopyt centrálnych bánk. Proti ďalšiemu rastu však môže pôsobiť pretrvávajúca inflácia. Tá by mohla prinútiť americkú centrálnu banku držať úrokové sadzby vyššie, čo by následne mohlo opäť tlačiť nahor výnosy dlhopisov aj dolár.

„Výhľad drahých kovov zostáva pozitívny, no po prudkom raste možno očakávať zvýšenú volatilitu,“ uviedol Greguš. Pri striebre podľa neho zostáva významnou podporou deficit fyzického trhu, zároveň však vysoké ceny postupne tlmia časť priemyselného dopytu. Ďalší vývoj na trhu s drahými kovmi preto bude vo veľkej miere závisieť od americkej inflácie, rozhodnutí Fedu, vývoja dlhopisových výnosov a geopolitického napätia.

Zlato pritom nemusí byť vhodné pre každého investora ani na každý časový horizont. Ekonóm z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar pripomína, že investovanie do zlata má svoje špecifiká a nemožno ho porovnávať napríklad s termínovaným vkladom v banke.

„Do zlata sa oplatí investovať rovnako ako do iných aktív. Do zlata sa však investuje z iných dôvodov, než sa investuje do akcií, dlhopisov alebo do nehnuteľností,“ vysvetľuje Škriniar. Zlato podľa neho neposkytuje úrok ani garanciu a pri fyzickom zlate treba myslieť aj na jeho uskladnenie. Na druhej strane je žiadané a akceptovateľné v každej krajine bez ohľadu na politickú a spoločenskú situáciu.

Vývoj jeho ceny zároveň ukazuje, že označovať zlato za bezrizikovú investíciu by bolo zavádzajúce. Kto ho kupoval začiatkom roka, mohol sa už o necelý mesiac tešiť z rastu ceny o 26 percent. Následne však musel zvládnuť pokles o 17 percent v priebehu niekoľkých dní, stratu rýchlo nadobudnutého zisku a napokon aj pokles o 12 percent pod hodnotu pôvodného vkladu. Rozdiel medzi maximom a minimom predstavoval takmer 30 percent. „To vyžaduje mať naozaj pevné nervy a zároveň je to dôkaz, že zlato určite nie je uchovávateľom hodnôt v krátkodobom horizonte,“ upozorňuje Škriniar.

Cena zlata sa pritom v súčasnosti nachádza približne na úrovni zo začiatku roka. To však automaticky neznamená, že investor, ktorý zlato na začiatku roka kúpil, je presne na nule. Pri fyzickom zlate totiž rozhoduje nielen vývoj trhovej ceny, ale predovšetkým cena, za ktorú investor konkrétnu mincu či tehličku kúpil, a cena, za ktorú ju dokáže neskôr predať.

Práve tu môže prísť pre investorov nepríjemné prekvapenie. Rozdiely medzi jednotlivými mincami, tehličkami a predajcami nie sú zanedbateľné. Podľa Škriniara sa môže kúpa rovnakého množstva zlata od drahšieho predajcu predražiť o 1,1 až 8 percent. Pri predaji môže výber drahšieho obchodníka znamenať, že investor dostane o 0,13 až 31 percent menej peňazí.

Ešte výraznejšie sú rozdiely medzi predajnými a výkupnými cenami konkrétnych mincí či tehličiek. Pohybujú sa od 4,4 do 34,7 percenta. Hypotetická okamžitá kúpa a následný predaj by tak mohla investorovi zobrať 4,4 až 34,7 eura z každej stovky vloženej do zlata. Aby sa dostal späť na nulu, cena zlata by podľa konkrétneho produktu a obchodníka musela vzrásť približne o 4,6 až 53 percent.

To je jeden z dôvodov, prečo podľa Škriniara fyzické zlato nie je vhodné na krátkodobé investovanie. Náklady navyše výraznejšie zaťažujú najmä nákup najmenších gramáží. Investor preto nemôže sledovať iba graf trhovej ceny zlata a automaticky predpokladať, že rovnakým tempom sa bude vyvíjať aj jeho vlastný zisk.

Napriek tomu Škriniar odpovedá na otázku, či sa do zlata oplatí investovať aj dnes, skôr kladne. Dôvodom je jeho úloha v širšom investičnom portfóliu. Zlato podľa neho nemusí byť aktívom, ktoré investor pravidelne nakupuje a predáva podľa krátkodobého vývoja ceny. Skôr má plniť inú funkciu a dopĺňať ostatné investície.

„Zlato sa kupuje a nepredáva, resp. predáva sa vo finančnej tiesni,“ uvádza Škriniar. Práve preto by podľa neho bežní investori nemali mať v zlate všetky celoživotné úspory. Investičný majetok má byť pestrý, aby dokázal zabezpečiť financie pri rôznych životných situáciách a zároveň pri čo najnižších transakčných nákladoch.

Podobne vníma úlohu drahých kovov aj hlavný ekonomický analytik finančného domu Uniqa Václav Franče. „Zlato, respektíve drahé kovy vo všeobecnosti, slúžia ako ochrana pred infláciou a zároveň ako bezpečný prístav v období turbulencií na finančných trhoch,“ uvádza.