Najväčšia zamestnávateľská organizácia vo Francúzsku MEDEF minulý týždeň zvolala do Paríža popredných francúzskych podnikateľských lídrov na stretnutie, ktorého súčasťou bola aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá vo svojom prejave poznamenala, že veľká časť európskych domácností drží svoje úspory uložené v bankách, čo označila za neaktívne úspory, a dodala, že Európa musí tieto peniaze „uviesť do služieb svojich podnikov“.
Podľa jej slov zatiaľ neexistuje plán na konfiškáciu vkladov ani na vyberanie peňazí z individuálnych bankových účtov. Návrh, ktorý Brusel prezentuje, je iný a politicky významnejší: využiť daňové stimuly, nové finančné produkty, zmeny v regulácii a integrovanejší dohľad na to, aby sa väčšia časť súkromných úspor nasmerovala na európske kapitálové trhy.
Brusel hovorí o tzv. Únii úspor a investícií, o ktorej sa diskutovalo a ktorá bola zároveň predstavená v marci 2025. Podľa odhadov Európskej komisie je približne 10 biliónov eur, čo predstavuje 70 % úspor domácností v Európskej únii, uložených na bežných bankových účtoch. Opatrenia, ktoré sa zvažujú, zahŕňajú investičné účty s daňovými výhodami, zmeny pravidiel sekuritizácie a nariadenia zamerané na uľahčenie väčšej účasti bánk, poisťovní a fondov.
Von der Leyenová tvrdí, že tento balík opatrení by mohol uvoľniť až 470 miliárd eur na dodatočné investície.
Európske čísla nepriniesli očakávané výsledky a práve preto potrebuje Brusel zmobilizovať peniaze samotných občanov. Podľa Draghiho správy EÚ potrebuje každý rok ďalších 750 až 800 miliárd eur na financovanie digitalizácie, priemyslu, energetiky, obrany a infraštruktúry, čo predstavuje približne 4,4 % až 4,7 % ročného európskeho HDP. Na pokrytie takýchto výdavkov však členské štáty EÚ nemajú dostatočný fiškálny priestor. Verejný dlh dosiahol v prvom štvrťroku 2026 úroveň 82,9 % HDP EÚ a v eurozóne 88,9 %. Grécko dosiahlo 143,5 %, Taliansko 138,9 %, Francúzsko 117,6 %, Belgicko 109,1 % a Španielsko 101,6 %.
Po rokoch mimoriadnych výdavkov a verejných programov zameraných na podporu postupných európskych priorít s malou alebo žiadnou účinnosťou Brusel zistil, že ďalšiu ekonomickú transformáciu nemôže financovať prostredníctvom jednoduchého zdanenia.
Únia pre sporenie a investície nevzniká len tak. Ide o novú podobu Únie kapitálových trhov spustenej ešte v roku 2015. Hoci Christine Lagardeová, prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB), v roku 2024 pripustila, že od tých čias bolo predložených viac ako 55 regulačných návrhov a 50 nelegislatívnych iniciatív, hmatateľný pokrok zostal minimálny. Samotná Euroskupina v rovnakom období otvorene uznala, že projekt minul svoj pôvodný cieľ vybudovať hlboké a integrované európske kapitálové trhy. Inými slovami, priznanie neúspechu, len zabalené do diplomatického jazyka.
Po desiatich rokoch pritom vyzerá odpoveď na tento nezdar presne rovnako: volanie po hlbšej integrácii, centralizovanom dohľade a ďalšej dávke regulácií. Bruselská klasika. Keď nejaký projekt narazí na múr, zriedka zanikne – zvyčajne sa vráti pod iným názvom.
Aby sme Bruselu nekrivdili, to nezneplatňuje diagnózu Komisie. Európa skutočne potrebuje prepojenejšie kapitálové trhy, prostredie, v ktorom domáce firmy nemusia utekať za rastom do USA, a výhodnejšie zhodnotenie pre bežných sporiteľov. To však nič nemení na fakte, že voľba slov Von der Leyenovej bola mimoriadne nešťastná. Súkromné úspory totiž európske štruktúry čoraz častejšie vnímajú ako strategickú rezervu, ktorá by mala byť nasmerovaná na financovanie hospodárskych priorít Únie.
Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa sú zatiaľ daňové stimuly, no skúmajú sa aj dôchodkové produkty, sekuritizácia a nové spôsoby smerovania kapitálu do investícií považovaných za strategické. Posun je zjavný: kým doteraz Brusel spravoval verejné financie, po novom chce ovplyvňovať aj to, kam smerujú súkromné peniaze.
Prečítajte si tiež:
Rusko prijíma protiopatrenia v reakcii na zadržanie svojich lodí v Baltskom mori
Rusko podniká vhodné kroky v reakcii na nezákonné zadržiavanie svojich plavidiel v Baltskom mori západnými krajinami
13. dôchodok a kultúrno etické otázky. Gröhling sa chce dohodnúť
Opozičné strany by sa mali pred parlamentnými voľbami dohodnúť na spoločných ekonomických prioritách a na tom, ktoré kultúrno-etické témy nebudú…
„Čo to má znamenať? Mne sa vyhrážať nebudeš.“ Lasicovú rozzúrila nová kniha Banáša, zverejnila listy. Spisovateľ reaguje
Spisovateľ Jozef Banáš svojim najnovším dielom vyvolal poriadny rozruch. Dcéra Milana Lasicu tvrdí, že otec sa proti vydaniu knihy neautorizovaných…
Poberateľov dôchodku pribúda, ich priemerná penzia sa pohybuje okolo 700 eur
Poberateľov dôchodkov pribúda, vlani starobnú penziu poberalo takmer 1,145 milióna ľudí, čo je o 96-tisíc viac ako pred desiatimi rokmi.…



















