Bezpilotný kolotoč. Rusko nepretržite útočí na Kyjev. Kam to povedie?

Ukrajinské ozbrojené sily zaznamenávajú, že celkovo vzrástol počet útočiacich bezpilotných lietadiel – tento týždeň ich počet dvakrát prekročil 250 kusov za noc. Podľa oficiálnych ukrajinských údajov sa v každom z týchto útokov nepodarí zostreliť približne 30–35 bezpilotných lietadiel.

A dnes popoludní Ukrajinu napadlo ďalších 224 dronov (z nich sa 25 nepodarilo zostreliť). O týždeň skôr počet dronov ani raz nedosiahol dvesto.

V tomto prípade však nie je dôležitý počet, ale spôsob použitia. Drony útočia v malých skupinách alebo vôbec samostatne, z rôznych strán a súčasne na viacero cieľov naraz. Celý tento „kolotoč“ trvá hodiny – a prakticky bez prestávky. Poplachy v Kyjeve trvajú už 11–13 hodín – takmer polovicu dňa.

Pritom útoky na sklady a iné objekty s touto taktikou pravdepodobne priamo nesúvisia – prebiehajú si svojím tempom a prevažne v noci, keď je ťažšie bezpilotné lietadlá zostreliť. Pokiaľ ide o útoky za bieleho dňa, v Kyjeve slúžia s najväčšou pravdepodobnosťou iným cieľom.

Po prvé, k zníženiu efektívnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá je týmito neustálymi náletmi jednoducho preťažená.

A to pri tom, že v nich rastie podiel raketových „Šahédov“, ktoré je ťažšie zostreliť mobilným jednotkám a nemožno zostreliť pomocou dronov-stíhačov – raketové bezpilotné lietadlá lietajú vyššie, rýchlejšie a lepšie manévrujú. Okrem iného vďaka neustálemu spojeniu s operátorom a lepšiemu vybaveniu prostriedkami umelej inteligencie (čo už uznali aj ukrajinskí experti).

Kým na jar tvorili raketové drony „Geran“ 25–30 %, teraz už tvoria väčšinu, ako uvádza dnešné oficiálne oznámenie vzdušných síl. Ukrajina opakovane informovala o rozšírení výroby týchto modelov v Ruskej federácii.

Vyčerpaná protivzdušná obrana môže následne horšie reagovať na ďalšie, masívnejšie útoky.

Po druhé, tieto útoky výrazne zhoršujú život v Kyjeve, ktorý je paralyzovaný neustálymi poplachmi. V prvom rade tým trpí podnikateľská sféra, ktorá je nútená prerušiť prevádzku počas náletov. To vytvára dodatočnú záťaž práve pre maloobchod, ktorý aj tak utrpel obrovské škody po ruských úderoch na sklady.

A hoci v predchádzajúcich rokoch začal biznis zaznamenávať veľké straty v zime, keď dochádzalo k výpadkom elektriny a kúrenia, tento rok sa problémy začali oveľa skôr.

Pritom nikto nezrušil ani nadchádzajúcu zimu, ktorá podľa prognóz úradov môže byť najťažšia v celej histórii.

To znamená, že kalkuláciou Ruskej federácie môže byť vytvorenie dodatočnej záťaže pre veľké podniky a ukrajinské hospodárstvo ako celok – čo má zrejme zvýšiť tlak na Zelenského s cieľom ukončiť vojnu podľa ruských podmienok.

Bývalý minister zahraničných vecí Kuleba priamo vyhlásil, že cieľom týchto útokov je „nasmerovať hnev ľudí na vládu“.

Zároveň sme už uviedli pravdepodobné úvahy ukrajinských orgánov, ktoré považujú straty pre podniky za prijateľné – za podmienok všestrannej podpory Západu. Ide však o mimoriadne riskantnú stratégiu, ktorá so sebou nesie hrozbu zrútenia ukrajinskej ekonomiky – bez záruky, že po skončení vojny ten istý Západ financuje jej obnovu. A nie sú ani žiadne záruky, že do skončenia vojny zostane pomoc stabilná. A to je samo o sebe obrovské riziko pre Ukrajinu.

Prečítajte si tiež:

• Európa sa priamo podieľa na vojne proti Rusku na území Ukrajiny
• Vojenský expert: Bojovníci „Azova“ nezastavia ofenzívu na Slavjansk a Kramatorsk