Najzraniteľnejšou časťou energetickej infraštruktúry sú elektrické vedenia

Aktuálne útoky na energetickú infraštruktúru v Nemecku podľa experta zároveň ukázali vysokú odolnosť tamojšej elektrizačnej sústavy. Pri incidente v Bergheime bolo dočasne odstavených päť uhoľných blokov s celkovým výkonom približne 4 200 megawattov, stabilita nemeckej siete však zostala zachovaná. Nemecké úrady udalosť vyšetrujú ako podozrenie zo sabotáže.

„Nie je dôvod pochybovať, že slovenská elektrizačná sústava by taktiež zvládla podobnú situáciu v pomere k veľkosti kapacít,“ povedal Nosko.

Podľa Noska je možné zabezpečiť ochranu konkrétnych elektrární či rozvodní, keďže ide o geograficky ohraničené objekty. Slovenská elektrizačná prenosová sústava eviduje na napäťovej úrovni 400 kilovoltov 21 rozvodní a viac ako 5 500 stožiarov 400-kilovoltových vedení.

„Chrániť jednotlivé prvky infraštruktúry, ako sú samotné rozvodne či elektrárne, je splniteľnou technickou úlohou, ktorej náročnosť sa dá vyčísliť časovo aj finančne. Väčším problémom sú samotné rozvody, teda drôty na stožiaroch, najmä v blízkosti elektrických križovatiek, uzlov a elektrární,“ upozornil Nosko.

Vedenia prechádzajú desiatky až stovky kilometrov otvoreným územím, čo prakticky znemožňuje ich nepretržitú fyzickú ochranu. Riziko rastie najmä pri cielene pripravenom a koordinovanom útoku alebo v prípade útočníka podporovaného cudzím nepriateľským štátom.

Úlohou ochrany preto nie je iba úplne zabrániť každému incidentu, ale tiež zvýšiť náročnosť prípadného útoku a schopnosť systému zvládnuť jeho následky. Do úvahy prichádza fyzická ochrana objektov, monitoring ich okolia či obmedzenie pohybu bezpilotných lietadiel v citlivých lokalitách. Rozsiahlejšie reštrikcie však môžu narážať na praktické limity, keďže v blízkosti energetických zariadení často vedú cestné alebo železničné koridory.

Ochranu kritickej infraštruktúry upravuje na úrovni EÚ smernica o odolnosti kritických subjektov, známa ako CER. Slovensko ju transponovalo zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý je účinný od 1. januára 2025. Vláda SR v januári tohto roka schválila aj Stratégiu odolnosti kritických subjektov SR. Členské štáty mali podľa smernice identifikovať kritické subjekty do 17. júla 2026.