Lidlu zisk klesol, Kauflandu stúpol a vrecko majiteľa zostalo plné. Úvahy o zdanení veľkých reťazcov by mali dostať priestor

Denník N priniesol správne číslo a urobil z neho odvážnejší záver, než zverejnené údaje unesú. Slovenskému Lidlu klesol čistý zisk zo 103,6 na 90,9 milióna eur. Podľa titulku preto úvahy Hlasu o vyššom zdanení obchodných reťazcov „nedávajú zmysel“.

Problém nie je v údaji o Lidli. Problém je v tom, koľko toho má tento jeden údaj dokazovať. Ak totiž k Lidlu pridáme Kaufland z rovnakej Schwarz Group a za rovnaké obdobie, obraz sa podstatne zmení.

Pravdivé číslo, ale širší rozsudok

Denník N upozornil aj na slabšie výsledky Billy, Tesca či ďalších obchodníkov a z toho vyvodil, že výsledky reťazcov odporujú úvahám Hlasu o vyššom zdanení. Pokles zisku Lidla nespochybňujeme, nemožno ho však čítať izolovane ako odpoveď na otázku, ako sa darí veľkým reťazcom a či existuje priestor na dodatočné zdanenie po možnom zrušení transakčnej dane.

Pri Kauflande navyše Denník N výslovne uviedol, že jeho najnovšie výsledky ešte neboli zverejnené. Pracoval preto so starším rokom, keď zisk klesol z 93,2 na 79,3 milióna eur.

Dnes už poznáme aj ďalší rok.

Kaufland išiel opačným smerom

Kaufland za obdobie od marca 2025 do februára 2026 zvýšil výnosy z 1,846 na 1,966 miliardy eur. Jeho vykázaný zisk narástol zo 79,3 na 90,7 milióna eur, teda približne o 11,4 milióna.

Lidlu pritom zisk v rovnakom období klesol približne o 12,7 milióna eur.

Pri jednoduchom sčítaní záverečných ziskov však treba byť opatrný. Lidl je spoločnosť s ručením obmedzeným, zatiaľ čo Kaufland je verejná obchodná spoločnosť a daň z príjmov zaň odvádzajú jeho spoločníci. Čistejšie spoločné porovnanie preto poskytuje prevádzkový výsledok.

Lidlu klesol zo 156,9 na 141,1 milióna eur. Kauflandu naopak vzrástol zo 101,5 na 111,6 milióna. Súčet prevádzkových výsledkov oboch spoločností sa tak znížil približne z 258,4 na 252,7 milióna eur, teda len o 2,2 percenta.

Zároveň ich spoločné výnosy vzrástli približne zo 4,00 na 4,25 miliardy eur, teda o 6,1 percenta.

Nejde o konsolidované hospodárenie celej Schwarz Group na Slovensku. Ide o porovnanie jej dvoch veľkých slovenských maloobchodných spoločností.

Náklady na ľudí rástli. Ale nielen pre odvody

Denník N pri Lidli upozorňuje, že náklady na mzdy a odvody stúpli zo 170 na 185 miliónov eur. Ich výraznejší rast oproti počtu zamestnancov pripísal zvyšovaniu odvodov a tlaku minimálnej mzdy.

Lenže Lidl sám na začiatku sledovaného obdobia oznámil zvýšenie platov. Vyčlenil naň viac ako 14 miliónov eur a vyššiu mzdu dostalo vyše 5 500 pracovníkov predajní a skladov. Súčasne sa priemerný počet zamestnancov zvýšil zo 6 500 na 6 800 a sieť narástla zo 172 na 180 predajní.

Podobne postupoval Kaufland. Od marca 2025 takisto zvyšoval mzdy a vopred oznámil, že na personálne náklady vynaloží takmer o 18 miliónov eur viac. V účtovnej závierke mu mzdy a odvody nakoniec vzrástli zo 195,5 na 215 miliónov eur. Priemerný počet pracovníkov sa zvýšil o 319 a pribudli štyri predajne.

Vyššie odvody mohli časť rastu vysvetľovať. Nie však celý, keď obe firmy zároveň samy zvyšovali mzdy, naberali ľudí a rozširovali sieť. Ani rast tržieb sám osebe nedokazuje nadmerné zisky; pri oboch spoločnostiach sa prevádzková marža zhoršila.

Samotný zisk navyše nie je celý obraz

Debata o vnútroskupinových transakciách zahraničných reťazcov nie je nová. V roku 2018 sa z verejných závierok spočítalo, že Lidl, Kaufland, Tesco a Billa nakúpili od spriaznených osôb tovary a služby približne za 480 miliónov eur; pri Lidli išlo asi o 122 miliónov a pri Kauflande 145,5 milióna.

Vtedy zaznelo aj podozrenie, že takéto náklady môžu znižovať zisk zostávajúci na Slovensku. Reťazce to odmietali a argumentovali tým, že centrálne obstarávanie služieb je v nadnárodných skupinách bežné a efektívnejšie. Samotná existencia vnútroskupinovej transakcie teda nie je dôkazom nezákonného vyvádzania zisku.

Rozsah finančných vzťahov vidno aj v neskorších závierkach. Kaufland za obchodný rok 2020/2021 vykázal 21,3 milióna eur refakturácie nákladov v rámci skupiny, 3,1 milióna manažérskych služieb a 18,1 milióna nájomného. Zároveň mal na konci obdobia 105-miliónovú krátkodobú pôžičku poskytnutú skupinovej spoločnosti UEI SG Finance&Treasury Limited.

Tieto údaje nedokazujú obchádzanie daní. Ukazujú však, prečo pri nadnárodnom reťazci nie je posledný riadok výsledovky jediným finančným údajom, ktorý stojí za pozornosť.

Daň, o ktorej sa sporíme, ešte nemá podobu

Premiér Robert Fico požiadal ministra financií Ladislava Kamenického a štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby pripravili opatrenia na zrušenie transakčnej dane s účinnosťou od 1. januára 2027.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok následne povedal, že priestor na vykrytie výpadku vidí aj v ziskoch veľkých reťazcov a bánk. Konkrétny spôsob nechal na ministrovi financií.

To je zatiaľ politická úvaha, nie hotová daň. Nevieme, či by sa prípadné osobitné zdanenie reťazcov odvíjalo od obratu, zisku, zisku nad určitou hranicou alebo iného základu. Každý model by mal iný ekonomický účinok.

Preto je dnes predčasné povedať nielen „reťazce treba viac zdaniť“, ale aj „vyššie zdanenie reťazcov nedáva zmysel“.

Najprv treba vedieť, čo chce minister financií vlastne zdaniť.

Hlavné správy požiadali Lidl aj Kaufland o reakciu na ich aktuálne hospodárske výsledky, náklady na transakčnú daň a úvahu o možnom vyššom zdanení veľkých reťazcov. Lidl do redakčnej uzávierky stanovisko neposlal. Kaufland nás požiadal o predĺženie termínu na odpoveď. Jeho stanovisko spolu s odpoveďami na podrobnejšie otázky k vnútroskupinovým transakciám budeme vyhodnocovať v samostatnom pokračovaní.

Kaufland mení obraz, zrušenie dane mení otázku

Nové čísla Kauflandu menia obraz, nie údaje Denníka N. Lidlu zisk klesol, Kauflandu stúpol a na prevádzkovej úrovni výsledok oboch sietí spolu klesol iba približne o dve percentá, hoci ich výnosy vzrástli o viac ako šesť percent.

Ak štát od roku 2027 zruší transakčnú daň, reťazcom zároveň odstráni náklad, ktorý dnes znižuje ich výsledok hospodárenia. Otázka preto nie je len, či im pridať „novú daň“, ale aj či celý efekt zrušenia tej súčasnej ponechať firmám, alebo časť výpadku, hlavne u takmer monopolistov, nahradiť iným zdanením.

Kým nepoznáme základ, sadzbu ani dnešný náklad reťazcov na transakčnú daň, nemožno povedať, či Kamenického riešenie bude rozumné. Už dnes však vieme, že pokles zisku samotného Lidla na odmietnutie celej úvahy o dodatočnom zdanení veľkých reťazcov a bánk nestačí.