Štát ukončil rámcovú zmluvu s Gerulatou – čo sa deje v pozadí? Zisťovali sme

Keď Úrad vlády 31. mája 2024 oznámil ukončenie rámcovej zmluvy s Gerulata Technologies, neznamenalo to koniec tejto analytickej činnosti. Štát mal aj bez Gerulaty ďalej sám sledovať vybranú časť online priestoru a vyhľadávať v nej možné informačné operácie. Zistenia mal využívať pri strategickej komunikácii.

Po našich infožiadostiach už otázka nestojí tak, či štát vôbec má analytické úlohy v informačnom priestore. Má. Podstatné je, že z odpovedí stále nemožno zostaviť jasnú mapu, kde sa pri činnostiach sľúbených ako „vlastná réžia“ končí civilná rezortná analytika a kde sa začína osobitný režim Vojenského spravodajstva. Od tejto hranice závisí aj to, aké pravidlá a kontrola sa na konkrétnu činnosť vzťahujú.

Odpovede zmenili pôvodnú otázku

Úrad vlády nám uviedol, že predmetné analytické činnosti sám nevykonáva. Podľa jeho odpovede si od 1. júna 2024 neobjednal ani novú externú službu na predmetný monitoring a analytické činnosti. Pri rozdelení kompetencií odkázal najmä na Koncepciu strategickej komunikácie.

Koncepciu schválila vláda Roberta Fica 13. marca 2024, teda viac ako dva mesiace pred ukončením spolupráce s Gerulatou. Počíta so systematickým vyhodnocovaním informačného priestoru, analýzou trendov, sentimentu a šírenia informácií a s koordináciou medzi rezortmi. Práve tento už existujúci rámec mohol po ukončení externého dodávateľa umožniť pokračovať vo vlastnej réžii bez osobitného rozhodnutia o „prevzatí“. Z dostupných odpovedí však stále nevieme priradiť konkrétne činnosti vykonávané dovtedy s Gerulatou ku konkrétnym štátnym útvarom.

Z okruhu možných odpovedí vypadla armáda. Ministerstvo obrany nám uviedlo, že Ozbrojené sily SR sa na predmetných analytických činnostiach nepodieľali a s Gerulata Technologies nemali zmluvný vzťah. To však nevylučuje analytické úlohy civilných útvarov samotného ministerstva.

Rezort verejne opisuje aj civilné analytické úlohy

Ministerstvo obrany v roku 2026 pri výberovom konaní do Odboru strategickej komunikácie Kancelárie ministra obrany verejne opísalo úlohy, ktoré sú tejto téme veľmi blízke.

Obsadzované miesto sa malo podieľať na monitorovaní a analýze domácich a zahraničných médií, primárne slovenského informačného priestoru, analyzovať informácie o hybridných hrozbách z verejne dostupných zdrojov, vytvárať situačné prehľady a poskytovať súčinnosť pri atribúcii anonymných online kanálov z otvorených zdrojov. Výberové konanie sa skončilo neúspešne, no opis ukazuje, že takéto analytické úlohy ministerstvo pripisuje aj civilnému útvaru.

Preto by bolo chybou postupovať vylučovacou metódou: Úrad vlády nie, armáda nie, zostáva teda Vojenské spravodajstvo. Dokumenty taký záver neumožňujú.

Rozhodujúce je, čo sa stalo, keď sme sa ministerstva priamo opýtali, kto pokračovanie činnosti po Gerulate prevzal a na základe čoho.

Najpriamejšie otázky skončili pri § 33

V infožiadosti sme žiadali dokumenty o pokračovaní analytických činností po 1. júni 2024 a pýtali sa, ktorý orgán alebo útvar ich prevzal, odkedy a na základe čoho.

Ministerstvo tieto informácie nesprístupnilo.

V rozhodnutí z 19. augusta 2026 ich zaradilo medzi informácie chránené ustanoveniami o informačných systémoch a evidenciách Vojenského spravodajstva. Zároveň uviedlo, že mu nie je známe, že by požadovanými informáciami disponoval iný štátny orgán, preto žiadosť inam nepostúpilo.

Pri najpriamejších otázkach o pokračovaní činnosti po Gerulate ministerstvo použilo ochranu systémov a evidencií Vojenského spravodajstva. To však nedokazuje, že Vojenské spravodajstvo Gerulatu nahradilo.

Vojenské spravodajstvo nepovedalo áno ani nie

Na Vojenské spravodajstvo sme sa obrátili priamo. Pýtali sme sa, či po ukončení spolupráce s Gerulatou prevzalo niektoré z predmetných analytických činností.

Vecnú odpoveď sme nedostali. VS sa odvolalo na § 33 zákona o Vojenskom spravodajstve a následne spresnilo, že ide o ochranu informácií z jeho informačných systémov a evidencií. Takéto odmietnutie nie je potvrdením prevzatia ani dôkazom nezákonného monitorovania občanov či ich politických názorov.

Zákon o Vojenskom spravodajstve však ukazuje, prečo je hranica dôležitá. VS môže zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o hybridných hrozbách a dezinformáciách, ak ohrozujú obranu alebo obranyschopnosť Slovenska. Je oprávnené vytvárať informačné systémy a evidencie a pri plnení zákonných úloh spracúvať potrebné osobné údaje aj informácie z verejne dostupných zdrojov.

Samotný politický názor zákon nevymenúva ako dôvod na spravodajský záujem. Pri dezinformáciách a hybridných hrozbách vyžaduje väzbu na obranu alebo obranyschopnosť štátu. Právna hranica je teda na papieri čitateľná. Menej čitateľné je, ako sa uplatňuje v praxi pri konkrétnych analytických činnostiach.

Pre občana nie je jedno, v ktorom režime sa ocitne

Na bežné civilné spracúvanie osobných údajov sa vzťahuje všeobecný režim ochrany osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov však výslovne stanovuje, že sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov Vojenským spravodajstvom.

VS má vlastný osobitný kontrolný režim. Parlamentnú kontrolu vykonáva osobitný kontrolný výbor NR SR. Ten kontroluje dodržiavanie zákonnosti VS, prerokúva interné predpisy o vedení a prevádzkovaní informačných systémov a evidencií aj návrhy, sťažnosti a podnety v oblasti Vojenského spravodajstva.

Ak by išlo o použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, ich použitie je viazané na predchádzajúci písomný súhlas zákonného sudcu. Analýza verejne dostupných zdrojov však patrí do iného režimu. Zákon o Vojenskom spravodajstve ju výslovne neoznačuje za použitie takýchto informačno-technických prostriedkov.

Preto nie je jedno, ktorá inštitúcia konkrétnu analytickú činnosť vykonáva a v akom právnom režime.

Tajné metódy – nie. Verejná mapa zodpovednosti – áno

Od štátu nemožno rozumne žiadať, aby zverejňoval spravodajské operácie, sledované osoby, zdroje, metódy alebo technické možnosti služby. To však ani nie je otázka, ktorú kladieme.

Po verejnom oznámení z mája 2024 by malo byť možné vysvetliť aspoň základnú kompetenčnú mapu: ktoré analytické činnosti robia civilné rezortné útvary, ktoré patria do osobitného režimu spravodajskej služby, podľa akých pravidiel sa vykonávajú a kto je oprávnený skontrolovať, či ich hranica nebola prekročená.

Kancelárii ministra obrany sme preto položili ešte jednu novinársku otázku. Pýtali sme sa, či verejne opísané činnosti Odboru strategickej komunikácie súvisia aspoň s časťou analytických činností, ktoré mal štát po ukončení zmluvy s Gerulatou zabezpečovať vo vlastnej réžii. Do uzávierky sme odpoveď nedostali.

Utajenie môže chrániť spôsob práce spravodajskej služby. Nemalo by však zakryť samotnú hranicu, na ktorej sa z bežnej rezortnej analytiky stáva spravodajská činnosť.