Zvrat v kauze Pčolinského a Beňu: Lipšic po odhalení utekal napísať list Najvyššiemu súdu

Lipšic o tom píše v novom liste, ktorý adresoval priamo Najvyššiemu súdu SR (NS SR). Informoval o tom vo štvrtok časopis Plus sedem dní. Platbu vedeniu tajnej služby mal údajne poslať bývalý konkurzný právnik, podnikateľ a dnes už aj politik Zoroslav Kollár. Ten mal podľa obvinení vraj požadovať, aby služba ukončila rozpracovávanie jeho osoby.

Polícii o tomto údajnom „úplatku“ rozprával kajúcnik Beňa, ktorý bol zadržaný na rozmedzí rokov 2020 a 2021 v akcii Judáš. Právnym zástupcom Beňu bol v tom čase advokát a neskôr šéf špeciálnej prokuratúry Lipšic. Beňa vo výpovedi uviedol, že práve on osobne zobral od Zoroslava Kollára peňažnú hotovosť 40-tisíc eur pre vedenie tajnej služby. Podľa Plus sedem dní je pod touto výpoveďou na úradnom zázname okrem Beňu podpísaný aj Lipšic, prokurátor Peter Kysel a vyšetrovateľ NAKA Miroslav Chudý.

Prvý zvrat v kauze nastal už koncom januára 2021, keď Boris Beňa začal meniť svoju výpoveď. Zrazu si spomenul, že uvedený úplatok 40-tisíc si údajne rozdelil na polovicu priamo so šéfom SIS Vladimírom Pčolinským. Na základe výpovede Beňu došlo v marci k škandalóznemu zatknutiu Počilinského. Neskôr mol Pčolinský oslobodený, keďže pred súdom sa nepodarilo dokázať, že prebral nejakú hotovosť z údajného úplatku.

Problém je v tom, že o existencii prvej výpovede Beňu sa dlho vôbec nevedelo. Známa bola len výpoveď, kde Beňa spomína už aj Vladimíra Pčolinského. Keď táto skutočnosť koncom augusta 2026 vyplávala na povrch, po rokoch sa rozhodol reagovať osobne Daniel Lipšic stále pracujúci na Generálnej prokuratúre.

Uviedol, že Beňa mu na prvom stretnutí v decembri 2020 v policajnej cele potvrdil, že chce spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi a vie o údajnom úplatku 40-tisíc eur. ,,Už na tomto prvom stretnutí mi Boris Beňa povedal, že úplatok si rozdelil s Vladimírom Pčolinským, ale keďže ho chce, ako nadriadeného a kamaráta, chrániť, zoberie celú výšku úplatku na seba,“ tvrdí teraz Lipšic o dôvode, prečo Beňa klamal v prvej výpovedi a zároveň priznal, že o tom od začiatku vedel.

Celá konštrukcia Beňu a Lipšica je zaujímavá a nelogická aj preto, že Beňa pred políciou uviedol, že je ochotný vydať hotovosť 40-tisíc, ktorú vraj prijal. Neskôr v zmenenej januárovej výpovedi uviedol, že polovicu mal prevziať Vladimír Pčolinský. Beňa tak chcel polícii odovzdať raz toľko peňazí, koľko prijal.

Lipšic ďalej vo svojom liste NS SR dodal, že v januári 2021 predtým ako Beňa zmenil výpoveď, mu volal rozrušený z Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Výpoveď vraj menil po tom, čo ho príslušníci NAKA na jednom úkone konfrontovali s výpoveďami Ľudovíta Makóa. ,,Následne bol vyšetrovateľom poučený, že podmienkou spolupráce s OČTK je uvedenie celej pravdy, a tak sa Boris Beňa rozhodol ďalej nekryt Vladimíra Pčolinského. Povedal mi, že vie o mojom priateľskom vzťahu s Pčolinským a pochopí, ak mu vypoviem zastupovanie v trestnej veci Judáš, ale musel povedať pravdu. Odpovedal som mu, že pravda je dôležitejšia,“ uviedol Lipšic s tým, že de facto priznáva, že takmer mesiac spolu s Beňom pravdu tajili. Práve v tom čase dokonca Lipšic oznámil kandidatúru na post šéfa UŠP, ktorý pod taktovkou Matovičovej vlády aj dostal.

Lipšic teraz priznáva, že kvôli tejto kauzy sa takmer vzdal kandidatúry. ,,V januári 2021 som už kandidoval na funkciu špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a predstava, že v prípade môjho zvolenia budem viesť prokuratúru, ktorá bude potenciálne vykonávať invazívne úkony voči Vladimírovi  Pčolinskému nebola vôbec príjemná. Preto som v tom čase zvažoval, že sa vzdám aj kandidatúry na funkciu špeciálneho prokurátora,“ píše v liste pre NS SR.

„Otázka je, prečo mal Lipšic potrebu toto všetko písať Najvyššiemu súdu. Koho sa snaží kryť? Koho sa snaží chrániť? Samozrejme, nie je vylúčené, že sa kdesi objaví ďalší utajený úradný záznam. Ak sa však budeme držať známych faktov, vyzerá to tak, že niekomu horí pod zadkom. Aktuálne prokurátorovi Petrovi Kyselovi, ktorý ešte pred pár dňami dozoroval  prípad Vladimíra Pčolinského. Už tomu tak nie je,“ píše o celej zamotanej veci týždenník Plus sedem dní.

Beňa v problémoch

Kajúcnikovi Beňovi najprv za spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi zastavili stíhanie za prijatie úplatku. Jeho situácia sa ale tento týždeň zmenila, pretože prokuratúra zmenila názor a chce trestať jednak Borisa Beňu ale aj ďalšieho super-kajúcnika Ľudovíta Makóra. Uviedol to vo štvrtok Denník N.

„Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Matúš Kováč 27. augusta zaslal list Špecializovanému trestnému súdu, že berie späť návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania Beňu. V liste, ktorý má Denník N k dispozícii, sa iba spomína, že to podáva na základe pokynu krajského prokurátora,“ napísal denník.

Na Makóa už dokonca v tejto veci bola podaná obžaloba. Beňu to tak po nových informáciách zrejme čaká v najbližších dňoch alebo týždňoch.

Zmena prokurátora

Prokurátor Peter Kysel, ktorý bol už pri pôvodnej výpovedi Beňu v decembri 2020 a teda podobne ako Lipšic mal vedieť o účelovej zmene výpovede, už nedozoruje túto kauzu. Nedávno vedenie Generálnej prokuratúry na čele s Marošom Žilinkom zasiahlo a spis pridelilo prokurátorovi Jánovi Hrivnákovi.

Informoval o tom tento týždeň denník Postoj s tým, že z pokynu GP nie je jasné, prečo bola Kyselovi kauza odňatá. Peter Kysel podal minulý rok v prípade odvolanie po tom, čo špecializovaný súd oslobodil Pčolinského spod obžaloby. Aktuálne posudzuje Kyselovo odvolanie Najvyšší súd, na ktorý sa s už spomínaným listom teraz obrátil aj Lipšic.

Postoj píše, že Kysel je v kauze úplatku pre SIS „údajne podozrivý zo zneužívania právomoci verejného činiteľa“.

Reakcia Žilinku a náklad novinárom

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vo štvrtok na svojom profile na Facebooku zverejnil reakciu na vyššie popisovaný článok v Postoji, pričom tvrdí, že on osobne v danej kauze nekonal.

„Na portáli Postoj bol uverejnený článok Mareka Vagoviča a Adama Takáča s nadpisom: „Kauza exšéfa SIS Pčolinského. Maroš Žilinka odstavil od prípadu prokurátora Kysela“. V článku sa o. i. uvádza, že Generálny prokurátor Maroš Žilinka odstavil prokurátora Kysela od vyšetrovania kauzy bývalého šéfa tajnej služby Pčolinského.“; „Zo Žilinkovho pokynu však nie je jasné, prečo odňal Kyselovi túto kauzu.“; „Dozor nad prípadom pridelil Žilinka prokurátorovi Jánovi Hrivnákovi.“

„Nadpis a obsah článku nie sú pravdivé,“ tvrdí teraz Maroš Žilinka. „Sú celkom cieleným útokom na moju osobu ako generálneho prokurátora. klamstvá sú naviac zvýraznené fotokolážou mňa a prokurátora Kysela, čo len potvrdzuje snahu o očierňovanie a spochybňovanie mojej osoby. Takže hoci to už verejne odznelo nespočetnekrát, zopakujem, že v trestných veciach spojených s osobou bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského som z dôvodu zachovania objektivity nikdy osobne nekonal, nekonám a ani konať nebudem. V týchto veciach v mene generálneho prokurátora vždy konal a koná 1. námestník generálneho prokurátora.“

Generálny prokurátor ďalej vo svojom texte píše, že tvrdenie, že Žilinka odstavil od vyšetrovania kauzy (odhliadnuc od verejne známej skutočnosti, že táto trestná vec sa nachádza v štádiu odvolacieho súdneho konania a nie v štádiu vyšetrovania) prokurátora Kysela, „je absolútna lož“.

„Tvrdenie, že Žilinka dozor nad prípadom (odhliadnuc od právneho faktu, že v súdnom konaní je prokurátor stranou a nevykonáva dozor) pridelil inému prokurátorovi, je absolútna lož. Tvrdenie, že zo Žilinkovho pokynu nie je jasný dôvod odňatia kauzy, je absolútna lož, pretože som nikdy žiaden takýto pokyn nevydal!“

Uvedené skutočnosti podľa slov Žilinku celkom nepochybne vyplývajú z pokynu, ktorý je zverejnený na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR. „A ktorý mali redaktori (ako vyplýva z ich článku) k dispozícii. Označený článok, ktorý uverejnil portál Postoj je generálnou hanbou žurnalistiky. Je absolútnym spreneverením sa etike novinára“.

„Zo strany Mareka Vagoviča nejde o nič iné ako len o ďalší prejav jeho chorobnej posadnutosti a nenávisti k mojej osobe, ktorá mu bráni v čo i len elementárnej objektivite a pravdivosti. Skutočne Vám to neprekáža, pán šéfredaktor denníka Postoj?“ Reagoval Žilinka osobnou poznámkou voči Vagovičovi