Ženy sa boja dôchodku výrazne viac ako muži. Prieskum odhalil, čo za tým môže byť

Rozdiel je viditeľný aj pri samotnom investovaní. Mimo štátnych schém si na dôchodok pravidelne odkladá alebo investuje 28,6 percenta žien, kým medzi mužmi je podiel 37,2 percenta. Finax upozorňuje, že finančná neistota spojená s dôchodkom pritom nie je problémom iba ľudí z chudobnejších regiónov. Výrazné obavy majú aj obyvatelia ekonomicky silnejších častí Slovenska a prekvapivo vysokú mieru neistoty vykazujú aj mladšie vekové skupiny.

„Za výraznejšími obavami žien môžu byť viaceré objektívne faktory. Od historicky nižších priemerných miezd a častejších výpadkov príjmu kvôli materským dovolenkám či starostlivosti o blízkych až po štatisticky vyšší vek dožitia, na ktorý prirodzene potrebujú viac úspor,“ uviedla Linda Gáliková z Finaxu. Ako zároveň upozornila, pretrváva aj dôchodková nerovnosť, keďže ženy v priemere stále poberajú nižšie dôchodky ako muži.

Obavy zo zabezpečenia v penzii sú pritom výrazné naprieč celým Slovenskom. Najvyšší podiel ľudí, ktorí sa boja nedostatku financií na dôchodku, je na východe krajiny, kde tento pocit uviedlo 70,9 percenta opýtaných, a v strednom Slovensku so 70,6 percenta. Ani západ Slovenska však nezaostáva výrazne, keďže obavy tam má 64,4 percenta respondentov.

Regionálne rozdiely

Pri pohľade na jednotlivé kraje sú rozdiely ešte výraznejšie. Najväčší strach z toho, či sa na dôchodku finančne vyžijú, majú obyvatelia Banskobystrického kraja, kde takto odpovedalo 74,8 percenta opýtaných. Nasleduje Prešovský kraj s podielom 72,7 percenta a Nitriansky kraj so 71 percentami. Na opačnom konci rebríčka je Bratislavský kraj, kde obavy vyjadrilo 63,9 percenta ľudí, a Trnavský kraj s 55,2 percenta.

Výsledky do určitej miery kopírujú ekonomickú realitu jednotlivých regiónov. V troch krajoch, kde sú obavy z finančného zabezpečenia v starobe najvyššie, patria priemerné mzdy dlhodobo medzi najnižšie na Slovensku. Finančná neistota však nie je iba problémom ľudí s nižšími príjmami. Týka sa aj domácností, ktoré dnes zarábajú výrazne viac.

Ktorej skupiny sa odchod do dôchodku dotkne najviac

„Práve pri lepšie zarábajúcich hrozí, že finančný šok bude pri prechode na dôchodok najciteľnejší, keďže štátny systém im ani zďaleka nepokryje ich dovtedajšie výdavky, na ktoré boli zvyknutí,“ uviedla Gáliková. Podľa nej by mal človek na zachovanie doterajšieho komfortu a životnej úrovne na dôchodku poberať penziu približne vo výške 60 až 80 percent svojej pôvodnej mzdy. Takýto pomer však podľa nej nebude možné dosiahnuť výlučne prostredníctvom štátneho systému.

Zaujímavý obraz priniesol prieskum aj pri porovnaní jednotlivých vekových skupín. Najmenej sa o svoju finančnú situáciu v dôchodku obávajú ľudia vo veku 54 až 65 rokov, teda skupina, ktorá je už relatívne blízko penzie. Obavy v nej vyjadrilo 61 percent respondentov. Pri mladších ľuďoch však neistota rastie. Vo veku 27 až 35 rokov sa nedostatku peňazí na dôchodku obáva 64,4 percenta opýtaných. V skupine od 36 do 44 rokov je to až 73,4 percenta a medzi 45- až 53-ročnými 71,2 percenta.

Mladí ľudia nie sú výnimkou

Prekvapivo vysoké obavy však panujú aj medzi najmladšími. Vo vekovej skupine od 18 do 26 rokov sa vyžitia v dôchodku obáva až 71,5 percenta respondentov. Mladí ľudia tak napriek tomu, že ich od penzie delia desiatky rokov, vnímajú svoje budúce finančné zabezpečenie ako výrazný problém.

Dôvodov na obavy pritom nie je málo. Slovensko sa už dnes pri financovaní dôchodkového systému nezaobíde bez dodatočných zdrojov a demografický vývoj krajine nepraje. Populácia starne, čo znamená, že v budúcnosti bude na jedného dôchodcu pracovať a odvádzať prostriedky do systému čoraz menej ľudí. Tlak na verejné financie tak môže byť ešte výraznejší.

Vlastné zabezpečenie na dôchodok

Napriek tomu zostáva individuálna príprava Slovákov na dôchodok pomerne slabá. Mimo štátnych pilierov investuje na kapitálových trhoch približne tretina populácie. Časť ľudí sa spolieha predovšetkým na štátne schémy, ktoré nemusia stačiť na zachovanie dnešnej životnej úrovne, ďalší držia úspory na sporiacich účtoch, kde ich postupne znehodnocuje inflácia. Až 15 percent populácie podľa prieskumu vlastné zabezpečenie na dôchodok vôbec nerieši.

„Bez aktívneho prístupu k vlastným financiám hrozí, že štátny dôchodok bude pre mnohých Slovákov nedostatočný na pokrytie základných životných potrieb. Preto je kľúčové začať čo najskôr a investovať priebežne počas celého pracovného života,“ uviedla Gáliková. Ako dodala, aj menšie, ale pravidelné investície môžu v dlhodobom horizonte výrazne prispieť k finančnej stabilite na dôchodku.