Môj profil 
Predplatné
Po týchto slovách zmužilého vyznávača sa ukrutný pohan rozpálil diabolskou zlosťou, a preto vymyslel pre Arkadia úplne nové a neslýchané muky. „Vezmite bezbožníka tohto“, povedal katom, „nech pocíti trápenia až do nasýtenia, poodrezujte mu z tela úd za údom, najprv mu odrežte prsty, potom ruky, potom odlúčte lakte od ramien, potom mu odrežte prsty na nohách, a nohy samé, ponáhľať sa nemusíte pri tejto práci, aby poznal biedu svoju, a aby videl, čo to je vyhýbať sa obetám národných bohov a cudziemu bohu sa klaňať.“
Kati vzali svätého vyznávača a odviedli ho na popravisko. Svätý sa nazdával, že mu zotnú hlavu, a preto si kľakol a modlil sa. Kati mu však rozkázali, aby im podal ruky. Svätý im podal ruky a keď mu kati začali prsty odrezávať, zvolal: “Ruky Tvoje, Pane, ma učinili a stvorili, daj mi vytrvania.“ Na to pokračovali kati v začatom diele, zdĺhavo a pomaly, ako im bolo naložené, odrezávajúc úd za údom z tela Svätého. Ani sami pohania nemohli sa zdržať plaču pri pohľade na toľké muky, on ale zotrval plný trpezlivosti a oddanosti, ba jeho hrdinská myseľ bola schopná toho, že sa s veselou tvárou díval na to, ako ho kati mäsiarili a oslovil svoje poodhadzované údy nasledovne: „Ó vy, blahoslavené údy, ktoré hodnými učinené ste slúžiť Bohu svojmu! Nikdy som vás tak nemiloval, keď ste boli ešte na mojom tele, ako plesám radosťou nad vami teraz, keď vidím vás odlúčené od neho. Teraz ste sa stali údmi Krista, a ja cítim, že prislúcham Kristu.“ Na to sa obrátil k zhromaždenému ľudu a hovoril: “Ó muži, ktorí pri tomto neobyčajnom divadle stojíte! Málo je toho, čo ja trpím. Kto myslí na nesmrteľnosť svoju, tomu je to ľahko trpieť. Opustite márne modly, ktoré vám v ničom pomôcť nemôžu. Uznajte Boha môjho, Boha pravého, ktorý ma posilňuje, pre ktorého umrieť je žiť, za ktorého trpieť je radovať sa, ktorého lásky nikdy neubúda, ktorého úcty vždy pribúda, k nemu teraz odchádzam, aby za tak malé muky som večne žil a od Neho nikdy viac sa neodlúčil.” Týmito slovami odovzdal svojho ducha do Ježišových rúkdňa 12. januára. A keď vydal svojho ducha, pobožní kresťania pozbierali jeho rozsekané údy a pochovali ich, chváliac nášho Pána Ježiša Krista, ktorý svojim služobníkom poskytuje toľkej zmužilosti a ktorému buď česť a chvála, teraz i vždycky, až na veky vekov.
Boh žiada dnes a po všetky časy od každého človeka, aby ako Arkadius obetoval mu údy svojho tela. A chvála buď Bohu, sú a budú vždy takí kresťania, ktorí to činia a činiť neprestanú. Aby si, drahý čitateľu, mojím slovám ľahšie porozumel, pripomínam ti slová nášho Spasiteľa, ktoré po celom svete a po všetky časy platiť budú, lebo vieš, že slová Božie nepominú. Podľa svätého Matúša povedal Pán Ježiš svojim učeníkom: „Keď ťa zvádza ruka tvoja alebo noha tvoja, utni ju a odvrhni od seba, lepšie ti je vojsť do života chromému, alebo krívajúcemu, než mať dve ruky a dve nohy a byť uvrhnutý do pekelného ohňa. A ak ťa pohoršuje oko tvoje, vylúp ho a odvrhni od seba, lepšie ti je jednookému vojsť do života, než mať obe oči a byť vrhnutý do pekelného ohňa.“
Človek hreší svojimi údmi, okom, nohami, rukami. Hriech je však nevýslovné zlo a kresťan nech radšej čokoľvek utratí, než by mal Boha uraziť, hriech spáchať. Preto musí byť tiež pripravený, radšej údy svoje stratiť, než nimi Boha uraziť. Avšak ešte aj inak môžeš rozumieť tomuto dobrovoľnému utrateniu, obetovaniu údov. Tuším, že máš niečo tak rád, ako ruky alebo nohy svoje, a bolo by ti tak ťažko od toho sa odlúčiť, keby ti chceli odrezať nohu alebo ruku. A predsa ich musíš opustiť, ak sa nechceš zbaviť Boha a zriecť sa viery. Napríklad, mohol by si obchodom alebo dedičstvom nadobudnúť veľký majetok, o ktorom vieš, že je nespravodlivý, mohol by si blížneho o značnú sumu peňazí obrať bez toho, že by to niekto pred súdom vedel dokázať, to nerob, a ak si už urobil, vráť nespravodlivý majetok, aj keby ti bol potrebný, a trebárs by ti to tak ťažko padlo, ako ruku alebo nohu si odrezať. Alebo snáď máš známosť s nejakou osobou, máte sa radi, pri tom ale hrešíte, alebo ste zhrešili proti čistote. Zriekni sa tej osoby, aj keby si myslel, že bez nej žiť nemôžeš, a trebárs by ti odlúčiť sa od nej bolestnejšie prišlo, než žeravým uhlím pravé oko vo svojej hlave vypáliť. Alebo rád do herne chodíš, karty hráš, túlaš sa po zábavách a tancoch, upusti od týchto zlých zvykov. Beda tvojim nohám a rukám i ostatným údom, ktoré za nástroje obrazu Božieho užívaš! Radšej ich obetuj Bohu v obeť nekrvavú, aj keď bolestnú. Uváž, že nemáš medzi iným voliť, než medzi Spasiteľom, večným spasením, a medzi hriechom, večnou záhubou. Napokon uváž, že bolesti, ktoré svätý Arkadius pretrpel, sa premenili vo večné radosti. Rozkoše ale, s ktorými sa rozlúčiť nechceš, pominú a premenia sa vo večné muky!
Karol Jerguš
.jpg)
