Napriek nedávnemu poklesu cien zlata, spôsobenému agresiou USA a Izaela voči Iránu, svetové centrálne banky naďalej zostávajú kľúčovými kupcami tohto drahého kovu. Navyše majú v úmysle v priebehu budúceho roka zvýšiť svoje zlaté rezervy, ako ukázala nová štúdia Svetovej rady pre zlato.

Zlato naďalej v kurze

Z výročného prieskumu Svetovej rady pre zlato (World Gold Council) o zlatých rezervách centrálnych bánk vyplýva, že 89 % správcov rezerv očakáva, že globálne zásoby zlata v centrálnych bankách budú v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov naďalej rásť. Ako uviedol portál Financial Times, zlato nedávno predbehlo americké štátne dlhopisy a stalo sa najvýznamnejším rezervným aktívom. Tieto zistenia poukazujú na pokračujúci rast dopytu centrálnych bánk po zlate. Táto dôvera sa odráža aj v plánoch centrálnych bánk týkajúcich sa rezerv: rekordných 45 % opýtaných správcov rezerv uviedlo, že v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov očakávajú nárast zlatých rezerv svojich inštitúcií. Okrem toho 83 % respondentov verí, že zlato bude o päť rokov predstavovať vyšší podiel na celkových rezervách, čo je nárast oproti vlaňajším 76 %. V súhrne tieto zistenia poukazujú na čoraz strategickejšiu úlohu zlata v portfóliách rezerv. Až 93 % respondentov uvádza, že vlastní zlato, čo je nárast oproti vlaňajším 81 %. Názory na budúcu úlohu amerického dolára v rezervách boli pritom menej pozitívne, pričom 74 % respondentov očakáva, že podiel dolára na globálnych rezervách bude o päť rokov nižší. Tieto posuny sa odrážajú v tom, ako centrálne banky vnímajú úlohu zlata v rezervách. Na otázku o faktoroch, ktoré ovplyvňujú ich rozhodnutie držať zlato, rekordných 90 % respondentov uviedlo výkonnosť zlata v krízových obdobiach. Dlhodobé uchovanie hodnoty (84 %) a diverzifikácia portfólia (82 %) dopĺňajú tieto dôvodu. Pochopiteľné je, že úloha zlata ako zabezpečenia proti geopolitickým rizikám figurovala výrazne najmä medzi respondentmi z rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík (85 %), zvlášť po náraste sankcií a blokovania (krádeží) aktív zo strany krajín kolektívneho Západu. Za mnohé prípady stačí spomenúť napríklad Kubu, Venezuelu, Lýbiu, Irak, Afganistan, Čínu, Rusko…

Čo je doma, to sa ráta…

Prieskum tiež poukázal na nový trend: centrálne banky čoraz častejšie menia miesta, kde je ich zlato uložené. Upúšťajú od využívania svetových úschovných miest, ako sú Bank of England a Federálna rezervná banka v New Yorku. Mnohé centrálne banky si svoje zlaté rezervy odvážajú domov aj preto, že zmrazenie rezerv Ruskej federácie vo výške 300 miliárd dolárov ukázalo, že aktíva v zahraničí nie sú zárukou, ale politickým rizikom. Časť zásob však nechávajú v Londýne, New Yorku, v Banke pre medzinárodné zúčtovanie alebo v iných finančných centrách, pretože tam je jednoduchšie rýchlo realizovať transakcie, použiť kov ako záruku, vymeniť ho za menovú likviditu a pracovať prostredníctvom rozvinutej trhovej infraštruktúry.

Z hnojiva sa stáva zlato. Bude sa EÚ musieť obrátiť na Rusko?

Preto je súčasným trendom nie úplný odvoz zlata domov, ako skôr diverzifikácia. Deväť percent respondentov uviedlo, že za posledných 12 mesiacov zvýšili domáce skladovanie, čo predstavuje nárast z 5 % v minulom roku, a 10 % uviedlo, že diverzifikovali svoje zahraničné skladovacie lokality, čo je nárast o 2 %. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať, keďže 7 % plánuje v nadchádzajúcom roku zvýšiť domáce skladovanie a 9 % plánuje diverzifikovať zahraničné lokality. Bank of England zostáva najobľúbenejším miestom na uskladnenie s 57 %, pričom domáce skladovanie je na druhom mieste so 49 %. Švajčiarska národná banka zaznamenala výrazný pokles preferencií, keď jej podiel klesol z 12 % v roku 2025 na 6 %.

Čím zlato láka?

Zaujímavá je zmena v tom, ako centrálne banky vnímajú zlato. Menej z nich ho považuje za tradičnú investíciu; viac ho vníma ako aktívnu, strategickú alokáciu v prostredí charakterizovanom geopolitickou neistotou a diverzifikáciou rezerv. Výkonnosť zlata v krízových obdobiach, diverzifikácia portfólia a zabezpečenie proti inflácii patria medzi kľúčové faktory, prečo centrálne banky držia zlato. Respondenti sa tiež domnievajú, že podiel iných mien, ako je euro a renminbi, zostane v tom istom období nezmenený, zatiaľ čo podiel zlata sa zvýši. Zlato teda pre centrálne banky naďalej predstavuje dobrý nástroj na ochranu pred infláciou, geopolitickými otrasmi a menovými rizikami.

Ako rástli nákupy zlata?

Centrálne banky počas posledných štyroch rokov nakupovali v priemere 1 000 ton zlata ročne. To je dvakrát viac ako v predchádzajúcom desaťročí. Podľa prieskumu medzi 74 centrálnymi bankami takmer deväť z desiatich opýtaných regulátorov očakáva v budúcom roku nárast svetových zlatých rezerv, pričom 45 % z nich predpokladá zvýšenie vlastných zásob. Iba 1 % respondentov predpokladá, že ich rezervy by sa mohli znížiť.

Ako sa hýbu ceny zlata?

Cena zlata výrazne klesla oproti januárovým maximám. Na začiatku roka cena stúpla nad 5400 dolárov za uncu, zatiaľ čo teraz sa pohybuje približne v rozmedzí 4300–4370 dolárov: pokles oproti vrcholu predstavuje približne 20 %. Ceny začali klesať v dôsledku posilnenia dolára, očakávaní prísnej menovej politiky Federálneho rezervného systému (Fed) a čiastočného ústupu investorov od bezpečných aktív po zmiernení geopolitickej paniky, uvádza Freedom Global.

Pokles ceny zlata na pozadí konfliktu na Blízkom východe však centrálne banky nedesí. Naopak, ho vnímajú ako strategickú príležitosť na nákupy. Ich rozhodnutie je diktované zmenou priorít: do popredia sa dostáva geopolitická bezpečnosť, nie krátkodobý zisk. Pokles ceny je nepríjemný, ale nezmení to podstatné: zlato nezávisí od záväzkov konkrétneho štátu, nedá sa vytlačiť ako papierové fiat meny, nenesie úverové riziko a dobre funguje v obdobiach sankcií, vojen, vysokej inflácie a nedôvery voči menám. Navyše, od roku 2022 cena tohto kovu výrazne vzrástla a aj po poslednej korekcii zostáva zlato podstatne drahšie ako v predchádzajúcich rokoch. Zlato však neprináša úroky, na rozdiel od dlhopisov. Jeho skladovanie a preprava stojí peniaze.

Napriek tomu prognózy analytikov týkajúce sa zlata sú pomerne optimistické: v druhom polroku začne jeho cena opäť rásť. Spoločnosť J.P. Morgan tak očakáva v priemere 6 tisíc dolárov za uncu v štvrtom štvrťroku 2026 s potenciálom rastu až na 6,3 tisíc dolárov v roku 2027. Analytici spoločnosti State Street v základnom scenári očakávajú 4,75–5,5 tisíc dolárov do konca roka 2026. V banke UBS je cieľová úroveň na koniec roka 2026 približne 6,2 tisíc dolárov.

Aká je situácia s čiernym aj žltým zlatom v Rusku?

Zaujímavé je pozrieť sa v tejto súvislosti na situáciu Ruska, ktoré sa vymyká celosvetovému trendu, predovšetkým vďaka sankciám, konfliktu a nelegálnemu zablokovaniu štátnych aktív vo výške 300 miliárd USD kolektívnym Západom. Práve Ruská federácia začala v roku 2014 vo veľkom nakupovať zlato do rezerv. V posledných rokoch však Moskva zlato nenakupuje a dokonca ho predáva, aby pokryla rozpočtový deficit, ktorý vzniká v dôsledku poklesu príjmov z ropy a plynu a vysokých vojenských výdavkov, uvádza portál Vzgľad. Od polovice roku 2025 začalo ministerstvo financií predávať aktíva z Fondu národného bohatstva (FNB). V januári 2026 dosiahli predaje juanov a zlata z FNB rekordnú výšku 244,4 mld. rubľov. Tieto prostriedky boli použité na kompenzáciu výpadku rozpočtových príjmov. Podľa Vzgľadu pokles cien technicky vytvoril priaznivú príležitosť na nákup zlata, avšak z politického a ekonomického hľadiska to Centrálna banka Ruskej federácie nemôže urobiť, pretože v prvom štvrťroku 2026 dosiahol rozpočtový deficit 4,6–5,9 bilióna rubľov. A nepomohlo ani uzavretie Hormuzského prielivu a rast cien ropy v posledných troch až štyroch mesiacoch. Príjmy rozpočtu z ropy a zemného plynu výrazne vzrástli, ale rozpočtový deficit pretrváva.

Envirorezort stopol prieskum antimónu a zlata v Malých Karpatoch

Rusko má už aj tak veľmi vysoký podiel zlata v rezervách. Podľa údajov Ruskej centrálnej banky k 1. júnu 2026 predstavovala hodnota menového zlata v medzinárodných rezervách približne 326 mld. dolárov pri celkovom objeme rezerv okolo 747 mld. dolárov. Dopĺňať rezervy zlatom dáva zmysel, najmä s ohľadom na sankcie a vlastnú ťažbu, ale je lepšie to robiť postupne, keď sú zatiaľ k dispozícii dodatočné príjmy z ropy a zemného plynu.

Ministerstvo financií RF zverejnilo správu o príjmoch rozpočtu z ropy a plynu. V máji opäť vzrástli – o viac ako tretinu. Za uplynulých päť mesiacov však boli napriek tomu o tretinu nižšie ako pred rokom. Celkovo za prvých päť mesiacov dosiahli príjmy takmer 3 bilióny rubľov, čo je o 30 % menej ako za rovnaké obdobie roku 2025. Rozpočet Ruska na rok 2026 pritom počíta s príjmami z ropy a plynu vo výške 8,92 biliónov rubľov. A zatiaľ to vyzerá ako optimistický plán. „Nárast príjmov v máji je podmienený výrazným rastom cien ruskej ropy, vrátane odstránenia zliav na ňu, a zdražením ropy celkovo na svetovom trhu v dôsledku iránskeho konfliktu. Podľa predbežných odhadov sa cena ruskej ropy na účely výpočtu daní v máji 2026 pohybovala okolo 95 dolárov oproti 52 dolárom za barel v máji minulého roka,“ hovorí Sergej Klisenko, výkonný riaditeľ ratingovej agentúry NRA. Priemerná cena ropy Urals dosiahla v máji tohto roku 88 dolárov za barel, čo je o 51 % viac ako v máji 2025. A fyzický objem vývozu ropy v máji, ktorý dosiahol 8,4 milióna ton, bol nižší ako v máji 2025 – 9,4 milióna ton, dodáva expert.