Pán veľvyslanec, ako by ste zhodnotili súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Kubou a kde vidíte najväčší potenciál pre ďalšiu spoluprácu?

Vzťahy medzi našimi krajinami úspešne odolávajú času a udržiavajú sa na úrovni veľkého vzájomného rešpektu. Kuba si mimoriadne váži konzistentnú podporu Slovenska, ktoré už viac ako tridsať rokov hlasuje vo Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu proti americkému embargu.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Čo sa týka ekonomického potenciálu, ten je skutočne široký. Kľúčovým sektorom je energetika – dodnes sa približne jedno percento elektrickej energie na Kube vyrába vďaka česko-slovenskej technológii a naše tepelné elektrárne využívajú slovenské a české kotly a turbíny. Technická podpora v tejto oblasti je pre nás životne dôležitá. Ďalšou významnou sférou je baníctvo, keďže Kuba disponuje piatou najväčšou zásobou niklu a treťou najväčšou zásobou kobaltu na svete. Obrovský priestor vidíme aj v poľnohospodárstve, slovenskej informatizácii a, naopak, Kuba môže Slovensku ponúknuť špičkové biotechnologické produkty pre oblasť zdravotníctva.

Keď ste sa dozvedeli, že budete pôsobiť ako veľvyslanec na Slovensku, čo vám ako prvé napadlo?

Okamžite mi zišlo na um, že tieto zeme v minulosti osobne navštívili veliteľ Fidel Castro a hrdinský partizán Ernesto Che Guevara. Vybavili sa mi krásne scenérie Vysokých Tatier, ktoré vtedy navštívili. Spomenul som si tiež na tridsaťročnú intenzívnu spoluprácu s bývalým Československom. Boli sme veľmi vďační za stroje, traktory a dokonca aj zbrane, ktoré nám pomohli brániť Kubu. V minulosti prišli na Slovensko študovať tisíce Kubáncov a verím, že staršia generácia Slovákov si dodnes pamätá na kubánske pomaranče a citrusy.

Kuba momentálne prežíva mimoriadne zložité obdobie kvôli stupňujúcemu sa embargu zo strany USA. Ktoré oblasti života a ekonomiky tým trpia najviac?

Súčasná situácia na Kube je skutočne veľmi kritická. Blokáda USA pritom nie je nová, čelíme jej prakticky od víťazstva revolúcie. Keď sme vtedy zaviedli prvé poľnohospodárske reformy, dostali sme sa do konfliktu s vládou USA, ktorá nás rýchlo odstrihla od kvót na cukor. V tom čase sme pritom na severoamerický trh vyvážali tri milióny ton cukru ročne. Keď nám Sovietsky zväz ponúkol, že cukor odkúpi, USA reagovali zákazom predaja ropy na Kubu. Bez ropy nemôže fungovať priemysel, ekonomika ani dodávky elektriny. Keď nám opäť pomohli Sovieti a dodali ropu, americké rafinérie na Kube ju odmietli spracovať, čo nás prinútilo ich majetok znárodniť. Bol to zo strany USA pokus o úplné udusenie našej krajiny.

Dnes je situácia ešte rafinovanejšia. Podľa súčasných extra teritoriálnych amerických zákonov Kuba nesmie zakúpiť žiadny produkt, ktorý obsahuje viac ako 10 % komponentov alebo duševného vlastníctva z USA. V dnešnom globalizovanom svete je takmer nemožné nájsť zložitejší prístroj bez americkej stopy. Americké ministerstvo financií navyše sankcionuje každú banku, ktorá by Kube umožnila obchodovať v dolároch. Ja, ako oficiálny veľvyslanec, nemôžem prísť do žiadnej európskej banky a poslať doláre na Kubu.

Najväčší paradox však nastal počas celosvetovej pandémie COVID-19. Ako zasiahlo embargo zdravotníctvo v takto kritických časoch?

To bol snáď najperverznejší a najneľudskejší prejav celej blokády. Počas epidémie si Kuba nemohla kúpiť bežné vakcíny, preto sme si museli vyvinúť vlastné. Navyše sa nám v tom najhoršom období pokazila domáca továreň na výrobu kyslíka. Všetci vieme, že pacienti s ťažkým priebehom covidu bez kyslíka neprežijú. Oficiálne sme požiadali vládu USA, aby nám predala medicínsky kyslík na záchranu ľudských životov. Predaj však zakázali. Argumentovali tým, že kyslík je produkt s dvojakým použitím – dá sa ním zachrániť človek, ale teoreticky použiť aj na výrobu bomby. Keďže nás USA držia na zozname krajín podporujúcich terorizmus, nákup zablokovali. To je absolútne proti ľudskosti.

Umiestňovanie Kuby na spomínaný zoznam krajín podporujúcich terorizmus zo strany Washingtonu pôsobí ako politická hra na mačku a myš. Ako to vnímate?

Celý svet vie, že je to čisté klamstvo, no plní to dôležitú inštrumentálnu funkciu pre uvaľovanie sankcií. Za vlády prezidenta Obamu bola Kuba z tohto zoznamu vyškrtnutá, pretože sa preukázalo, že žiadny terorizmus nepodporujeme. Keď nastúpil Donald Trump počas svojho prvého mandátu, okamžite nás tam vrátil. V decembri 2024 nás administratíva Joea Bidena opäť vyškrtla, no hneď v prvý deň svojho nového mandátu ma Trump opäť zaradil na zoznam medzi svoje prvé direktívy.

Navyše, USA v januári tohto roka vydali smernicu, v ktorej označili Kubu za „mimoriadne ohrozenie národnej bezpečnosti USA“. To nestojí ani za sekundu analýzy. Ako môže malá Kuba ohroziť jadrovú veľmoc? Nemáme jadrové zbrane, nemáme zahraničné vojenské základne a nikdy sme voči USA nespravili žiadny nepriateľský akt. Účel je jediný: odstrašiť svet od obchodu s nami. Zakázali Venezuele predávať nám ropu a od mája uvalili sankcie na akúkoľvek firmu či krajinu, ktorá by Kube dodala palivo. Výsledkom tohto energetického obkľúčenia je, že k nám už päť mesiacov nepriplávala žiadna loď s palivom.

V Európe sa občas objavujú hlasy, že vás vaši tradiční spojenci ako Rusko či Čína v týchto ťažkých časoch tak trochu nechali v šachu. Ako vyzerá ich reálna pomoc dnes?

Čína nie je exportérom ropy, takže v energetickom embargo nám logicky pomôcť nedokáže. Veľmi intenzívne nám však pomáha potravinovými darmi a masívnymi dodávkami solárnych panelov. Vďaka spolupráci s Čínou dnes Kuba produkuje už 800 megawattov energie čisto zo slnka. S Ruskom a ďalšími viac ako 160 krajinami udržiavame riadne diplomatické a ekonomické vzťahy, avšak americké sankcie majú silný zastrašujúci efekt na medzinárodný biznis.

Nebojíte sa kvôli stupňujúcemu sa tlaku zo strany USA priameho vojenského útoku na Kubu alebo pokusu o zvrhnutie vlády? Ak by k tomu došlo, opakovalo by sa fiasko z pamätnej Zátoky svíň?

Kuba samozrejme žiadny vojenský konflikt ani agresiu nechce, znamenalo by to smrť tisícov našich ľudí. Sme však presvedčení, že ak by k tomu došlo, padli by aj tisíce agresorov. Kuba nemá obranný pakt so žiadnou veľmocou, naša obrana stojí výlučne na nás samých. Naša stratégia nie je postavená na masívnom počte zbraní, ale na asymetrickej obrane a celonárodnom odpore. Každý jeden Kubánec a Kubánka presne vie, kde bude v prípade vojny ich miesto a akú funkciu majú plniť pri obrane vlasti. V Havane sme navyše podpísali proklamáciu karibských krajín ako zóny mieru, aby sme vojnové konflikty z Latinskej Ameriky vytlačili. Jediný, kto to porušuje, sú Spojené štáty.

Napriek všetkému spomínate, že ste stále otvorení dialógu. Kde vidíte priestor na racionálnu dohodu s USA?

Geograficky má Kuba bližšie k USA, než je vzdialenosť z Bratislavy do Košíc. Už za prezidenta Obamu sa ukázalo, že spolupráca je obojstranne výhodná. Máme stovky kilometrov spoločného mora a zdieľame exkluzívnu ekonomickú zónu v Mexickom zálive. Mohli by sme spoločne efektívne bojovať proti medzinárodnému terorizmu, pašovaniu ľudí a chrániť životné prostredie.

Americkí občania majú dodnes zakázané cestovať na Kubu a ubytovať sa v našich hoteloch, čím vláda USA vlastne porušuje ústavné práva svojich vlastných ľudí. Sme pripravení vyjednávať o čomkoľvek, akceptujeme USA ako suverénny štát a radi na Kube privítame aj amerických investorov. Sú však tri červené čiary, za ktoré nikdy necúvneme: naša nezávislosť, suverenita a vlastný politický systém.

Energetická kríza musela zásadne ochromiť aj kľúčový pilier kubánskej ekonomiky – cestovný ruch. Ako sa s tým pasujete?

To je ďalší priamy dôsledok palivovej blokády. Keďže nemáme dostatok paliva a kerozínu pre lietadlá, mnohé zahraničné letecké linky nemôžu na Kube natankovať na spiatočnú cestu. To lety extrémne predražuje a niektoré aerolínie kvôli tomu lietanie na Kubu úplne zrušili. Washington navyše hrozí sankciami lodným spoločnostiam, ktoré by s Kubou spolupracovali.

Kuba však nerezignovala a aktívne reaguje. Naše Národné zhromaždenie schválilo 176 zásadných ekonomických transformácií. Výsledkom je, že dnes je už približne 40 % našich podnikov v súkromných rukách a súkromný sektor zamestnáva viac ako 30 % všetkých pracujúcich na ostrove. Chceme sa ešte viac otvoriť zahraničným investíciám.

Budeme modernizovať ekonomiku, no našu suverenitu si ubránime až do úplného konca.