Slovensko má definíciu energetickej chudoby od roku 2012. Podľa Dokupilovej je však formulovaná veľmi všeobecne a zameriava sa predovšetkým na výdavky domácností spojené so spotrebou energií. „Táto definícia nie je využiteľná v praxi a nezahŕňa viacero problémov – napríklad ani prístup k energiám,“ uviedla.

Energetická chudoba sa v spoločnosti aj pri rozhodovaní o štátnej a európskej finančnej podpore tradične spája najmä s vykurovaním. Potreba ochladzovať domácnosti býva podľa Dokupilovej stále vnímaná ako luxus, ktorý bežná domácnosť nevyhnutne nepotrebuje.

Takýto pohľad však nezohľadňuje situácie, keď sa teploty v bytoch, nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb alebo na pracoviskách približujú k 30 stupňom Celzia. Chladenie sa v takýchto podmienkach stáva otázkou ochrany zdravia, nie iba zvýšenia komfortu.

„Preto by bolo vhodné túto definíciu prepracovať a súčasne do nej zahrnúť aj problém letnej energetickej chudoby, keďže tento sa – s očakávanými narastajúcimi prejavmi klimatickej zmeny – bude v budúcnosti prehlbovať a bude zasahovať väčší počet našich obyvateľov,“ dodala Dokupilová.

Rozšírenie definície by umožnilo lepšie identifikovať domácnosti, ktoré si nedokážu zabezpečiť prijateľné podmienky počas zimy ani leta. Mohlo by tiež vytvoriť základ pre cielenejšie nastavenie podpory renovácií, tienenia budov a ďalších opatrení obmedzujúcich prehrievanie domácností.