Mikroodvod po oprave nezmizol. Len sa začína za hranicou, kde vie zhltnúť veľkú časť príjmu

Najnižšie príjmy spod mikroodvodu vypadli. To je dobrá správa. Lenže má háčik. Mikroodvod po oprave nezmizol. Iba sa začína za hranicou, kde pevná suma vie zhltnúť neprimerane veľkú časť ročného príjmu.

To je jadro problému. Poslanci SNS sa snažili hasiť následok konsolidačnej zmeny, ktorá nízkopríjmovým SZČO otvorila cestu k novej povinnej platbe. Lenže namiesto plynulej pomoci nechali v systéme tvrdý schod. Do jednej hranice nula, nad ňou mesačný účet.

Kde sa láme hranica

Parlamentom schválená úprava zavádza príjmový test. Ak príjem SZČO za rok 2025 nepresiahne 2 876,90 eura, povinné sociálne poistenie nevznikne. Ak túto hranicu presiahne a zároveň zostane v nízkopríjmovom pásme, prichádza osobitný vymeriavací základ a z neho mikroodvod 131,34 eura mesačne.

Na prvé počutie to môže znieť ako rozumný kompromis a zmiernenie necitlivého nastavenia pôvodnej úpravy. Najmenší neplatia nič, ostatní platia menej než bežné minimálne sociálne odvody. Lenže práve tu sa ukazuje slabina opravy. Pri nízkych príjmoch nie je rozhodujúce iba to, že 131,34 eura je menej než štandardné minimum. Rozhodujúce je, akú časť malého ročného príjmu táto pevná suma zoberie.

Sociálna poisťovňa uvádza príklad SZČO s príjmom 7 000 eur za rok 2025. Keďže príjem presiahol 2 876,90 eura a nebol vyšší ako 9 144 eur, vznikne povinné poistenie a bude sa platiť mikroodvod 131,34 eura mesačne. Tento príklad je dôležitý preto, že nehovorí o veľkom podnikateľovi. Hovorí o človeku s nízkym príjmom. A práve tam začína skutočný problém opravy.

Pevná suma bolí najviac dole

Mikroodvod má jednu vlastnosť, ktorá sa v politickej debate ľahko stratí. Je to pevná mesačná suma 131,34 eura. Za druhý polrok 2026 je to 788,04 eura. Pri celoročnom prepočte rovnakej mesačnej sumy ide o 1 576,08 eura. Preto najtvrdšie dopadá na tých, ktorí sú najbližšie k hranici.

Mikroodvod je rovnaký, či živnostník zarobí 3 000, 5 000 alebo 7 000 eur ročne. Z príjmu 7 000 eur zhltne viac než každé piate euro. Pri príjme 5 000 eur takmer každé tretie euro. Pri príjme 3 000 eur viac ako polovicu ročného príjmu. Nehovoríme o podiele zo zisku, ale o podiele z príjmu, podľa ktorého sa posudzuje vznik povinného poistenia. Tieto čísla preto treba čítať opatrne. Napriek tomu ukazujú podstatu problému.

Takto nastavený systém slabo rozlišuje medzi drobnou činnosťou a podnikaním, ktoré človeka skutočne živí. Pod jednou čiarou sa neplatí nič. Nad ňou sa spustí mesačná povinnosť.

SNS hasila problém, ktorý vznikol pri konsolidácii

Treba rozlíšiť dve veci. Poslanci SNS prišli s opravou. Tá mala zabrániť tomu, aby mikroodvod dopadol aj na SZČO bez príjmu alebo s príjmom takým nízkym, že by po zaplatení poistného celá činnosť prestala dávať zmysel.

Pôvodný problém vznikol v konsolidačnom balíku, ktorý parlament schválil v roku 2025 ako zákon č. 261/2025 Z. z. Formálne išlo o vládny návrh vedený cez Ministerstvo financií SR. Vecne však zasiahol aj sociálne poistenie, teda oblasť, za ktorú nesie politickú zodpovednosť vláda a rezort práce. Práve tam sa otvorila cesta k tomu, aby SZČO s nízkymi príjmami spadli do nového povinného odvodového režimu.

Oprava od poslancov SNS teda nie je koreň problému. Je to pokus zmierniť následok. Lenže práve preto ju treba hodnotiť prísnejšie. Ak už parlament videl, že konsolidačná zmena bola pre najmenších príliš tvrdá, mal riešiť nielen úplné dno, ale aj pásmo tesne nad ním.

A to sa nestalo.

Polovičná oprava nestačí

Parlament teda neurobil čistú pomoc nízkopríjmovým živnostníkom. Urobil polovičnú opravu. Úplne najnižšie príjmy nechal na nule. Nad nimi však zostal schod, ktorý je pri malých príjmoch najtvrdší.

Rozumnejšie riešenie nebolo ťažké pomenovať. Ak štát chcel pomôcť SZČO s nízkym príjmom, nemal nechať ostrý skok z nuly na pevnú mesačnú platbu. Mal zaviesť plynulý nábeh, širšiu nízkopríjmovú úľavu alebo ochranné pásmo nad hranicou, v ktorom by sa odvod zvyšoval postupne.

Takýto model by bol férovejší. Človek, ktorý prekročí hranicu o pár eur, by sa neocitol z večera do rána v úplne inom režime. Štát by zároveň mohol zachovať logiku sociálneho poistenia: kto sa reálne živí podnikaním, má do systému prispievať. Drobná činnosť, príležitostný príjem alebo vedľajšia živnosť by sa však nezmenili na pascu.

To je pointa celej veci. Mikroodvod po oprave nezmizol. Len sa začína za hranicou, ktorú štát nastavil príliš tvrdo. Ak chceli poslanci živnostníkom s nízkym príjmom pomôcť, mali odstrániť schod, nie iba posunúť hranicu, za ktorou sa spustí mesačný účet.