Podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová uviedla, že z konečných návrhov zonácií vypadli podľa nej najškodlivejšie opatrenia a vo viacerých prípadoch sa podarilo dosiahnuť pozitívne zmeny. Pripomenula, že vo všetkých štyroch schválených národných parkoch sa zvýši podiel územia v najprísnejšom stupni ochrany. V Tatranskom národnom parku (TANAP) má dosiahnuť 62 percent, výhľadovo až 75 percent územia, čím by podľa nej ako prvý národný park na Slovensku splnil medzinárodné kritériá. „Väčšina biotopov hlucháňa bude v najprísnejšej zóne ochrany. Aj developerské zóny sú napokon menšie,“ uviedla.

Upozornila však, že najväčším nedostatkom zostávajú staré lesy a ich ochrana. Podľa Stohlovej ide o jednu z podmienok Plánu obnovy, ku ktorej sa zaviazal sám minister životného prostredia Tomáš Taraba pri revízii. V utorok na webe envirorezortu pribudol kľúčový dokument o metodike na určovanie starých lesov. „Keďže vytvára priestor, aby sa tieto územia nemuseli zaradiť do najprísnejšej A-zóny, viac ako 4 500 hektárov ostáva bez ochrany. Toto je najväčšie ohrozenie platby z plánu obnovy,“ poukazuje Stohlová. Ďalším problémom je podľa nej ochrana biotopov hlucháňa v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT). Stohlová tvrdí, že dve doliny s výskytom tohto chráneného druhu zostali mimo najvyššieho stupňa ochrany bez opodstatnenia. Podľa nej to vyzerá tak, že tu ide o niečí individuálny záujem.

„Napriek ústupkom, v niektorých lokalitách pretrvali D-zóny s najnižšou ochranou, čo zhodou okolností vyhovuje vybraným developerom. Zdá sa, že špeciálne v TANAP-e sa Taraba nechce vzdať developerských zón. Chystá podfuk, ktorý umožní vybraným ľuďom naďalej sa priživovať na našom spoločnom prírodnom bohatstve,“ tvrdí opozičná poslankyňa. Ďalším problémom sú Poloniny, z ktorých si chce vláda podľa jej slov urobiť továreň na drevo. „Fatálnym omylom je zníženie ochrany Stariny, čo je zvlášť pri stále sa zhoršujúcom suchu trestuhodné,“ dodala.