Môj profil 
Predplatné
Na svoje tvrdenie má viacero dôvodov. “Celé to spustil premiér Robert Fico (Smer-SD), keď povedal, že stratil trpezlivosť a že justíciu treba vyčistiť od škodcov,” pripomenula. Žitňanskej sa ale nepáči spôsob, ako sa to má urobiť. “Ak schválime novelu, Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) začne zhromažďovať informácie o jednotlivých sudcoch. Vypýta si na to podklady od SIS. Podklady dá NBÚ dokopy a predloží ich súdnej rade. Tá sa niekde zavrie a začnú si jednotlivých sudcov volať, konfrontovať s podkladmi a posúdia ich spôsobilosť za zatvorenými dverami bez akéhokoľvek verejného skladania účtov,” zdôraznila. Osobne si myslí, že prípadov sudcov, ktorí neprejdú previerkami, bude veľmi málo, aby sa nepovedalo, že prebiehajú čistky. “Ale systém bude v uzatvorenom kruhu vzájomných väzieb fungovať ďalej,” zdôraznila.
Nepáči sa jej tiež nápad zmeniť verejné hlasovanie súdnej rady o personálnych otázkach na tajné. Verejné hlasovanie rady totiž považuje za jediný spôsob, akým znášajú jej členovia zodpovednosť voči tým, ktorí ich nominovali a voči verejnosti. “Zjavne toto vedomie zodpovednosti prinieslo svoje ovocie v podobe nezvolenia Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR. Počúvam tu slová o nedemokratickosti verejného hlasovania, ale ja to pomenujem inak. Akýkoľvek zatvorený systém má skôr či neskôr potenciál k zneužitiu moci,” upozornila Žitňanská.
Opozičná poslankyňa zároveň poukázala na to, že žijeme v prostredí strednej Európy, v ktorej sa za posledných sto rokov prehnalo niekoľko totalitných režimov. “Tie vytvárajú či chceme alebo nechceme určité stereotypy správania sa v spoločnosti, ale aj v justícii. Stereotypy a rodinkárstvo sú silné, platí téza, že sa musíme vzájomne udržiavať a podporovať. Keď toto zatvoríme do jednej kocky, potom to pracuje. Všetci sa tomuto prostrediu prispôsobia a správajú sa podľa toho, lebo chcú dobre prežiť a nemať problémy,” vysvetlila. Podľa jej slov ak do tohto prostredia vstúpime zlými politickými rozhodnutiami, ako bolo odovzdanie justície Vladimírovi Mečiarovi v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD), “potom je dielo dokonané”.
Správna cesta bola podľa Žitňanskej v otvorení justície verejnej kontrole, ku ktorej došlo za vlády Ivety Radičovej. Prvé ovocie tejto zmeny videla politička v Sobranciach počas voľby predsedu najvyššieho súdu. Súčasné kroky Smeru-SD však Žitňanská vníma ako absolútne opačné. Celé úsilie vládneho Smeru-SD navyše vníma ako súčasť mocenskej politiky. Poslancom za KDH preto odkázala, že zahlasovaním za ústavu, ktorá má posilniť aj postavenie rodiny, nepomôžu rodine tak, ako poškodia justícii. S populizmom sa nedá bojovať rovnakým smerom,” dodala.
Martin Fronc (KDH) však na obhajobu tajnosti volieb povedal, že práve takýto spôsob je demokratický. “Len ten kto hlasuje tajne, má istú ochranu,” odkázal vo faktickej poznámke. Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac však vzápätí reagoval, že kresťanskí demokrati sú za verejnú voľbu súdnej rady. Žitňanskú upozornil, že tento návrh Smeru-SD nie je obsahom novely ústavy, ale je to len návrh k príslušnému vykonávaciemu zákonu. Poslanci Smeru-SD na Žitňanskej slová nereagovali.
Dá sa očakávať, že rozprava o novele ústavy bude trvať dlhé hodiny. Do debaty sa písomne prihlásilo 14 poslancov, po ich vystúpeniach bude ešte možnosť prihlásiť sa ústne.
ru
.JPG)
.jpg)
