Žilina 29. apríla (TASR) – Nález originálov projektu architekta Petra Behrensa k budove neologickej synagógy v Žiline uzatvára dva roky ich hľadania a je prelomom v procese obnovy synagógy. Na tlačovej konferencii to dnes v budove synagógy uviedol jeden z iniciátorov rekonštrukcie synagógy Marek Adamov.
Po náročnom pátraní v piatich krajinách sa podľa neho podarilo v archíve Múzea moderného umenia Olomouc nájsť originály projektu, ktoré boli považované za definitívne stratené. „Dokumentácia určite zmení niektoré veci, ktoré sme plánovali a budeme sa musieť pozrieť aj na projekt rekonštrukcie sčasti odznova. Je dôležité, aby každý návštevník dokázal odčítať veľkoleposť a význam pôvodnej originálnej architektúry Petra Behrensa. Lebo tá to celé naštartovala. Nebyť Behrensa, tak v podstate ani neuvažujeme o kunsthalle,“ skonštatoval Adamov.
„Originály projektu sme našli v pozostalosti architekta Ľubomíra Šlapetu, ktorý pripravoval prestavbu synagógy na koncertnú sálu. Podľa archívnych dokumentov sme tušili, že pán Šlapeta robil tento projekt, ale vôbec sme nevedeli, že je zachovaný. A že jeho súčasťou sú aj pôvodné plány Petra Behrensa, ktoré nám ukážu, ako ďalej pokračovať aj pri obnove,“ povedal o náleze v Olomouci Peter Szalay z Oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry (ÚSTARCH) Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý už pred časom objavil aj staršie Behrensove skice v nemeckej Pfalzgalerie.
Nová synagóga je podľa Adamova špičkovým dielom stredoeurópskeho a svetového významu, čo potvrdzujú aj samotné cesty hľadania dokumentov. „Stopy bádateľov zaviedli do Izraela, Nemecka, Rakúska či Česka. Okrem Petra Szalaya a jeho kolegov sa na architektonických, reštaurátorských aj archívnych výskumoch Novej synagógy podieľajú od roku 2011 tiež experti z Katedry reštaurovania VŠVU, z Fakulty architektúry STU aj Žilinskej univerzity s ochotnou podporou Krajského pamiatkového úradu, Štátneho archívu v Žiline aj v Bytči a ďalších inštitúcií,“ dodal Adamov.
Hlavný architekt rekonštrukcie Martin Jančok podotkol, že doterajšie návrhy sa opierali o archívne dokumenty a najmä o výskum priamo v synagóge. „Objavenie ďalších dokumentov k projektu Petra Behrensa môže výrazne zmeniť situáciu, najmä v súvislosti s pohľadom na východnú kultovú stenu, ktorá bola celkom prestavaná v päťdesiatych rokoch 20. storočia,“ dodal Jančok.
Návrat synagógy do pôvodného stavu nebude podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Žiline Miloša Dudáša úplný. „Bude to len symbolické naznačenie, aký to bol kedysi kultový objekt židovskej komunity. Úsilie vlastníka, nájomcu a občianskeho združenia Truc sphérique je úplne výnimočné. Je to skvelá spolupráca s mladými ľuďmi, ktorí sa doslova zahryzli do problému a dlhodobo ho riešia v úzkej spolupráci s nami a ďalšími odborníkmi. A je to jeden z najlepších príkladov spolupráce vlastníka, investora, ďalších ľudí, ktorí sa zúčastňujú výskumného procesu s pamiatkarmi,“ uzatvoril Dudáš.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy.