Zdravotnícki asistenti by mohli mať väčšie právomoci, pripustil Drucker

Bratislava 5. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Zdravotnícki asistenti by mohli podľa ministra podávať niektoré druhy liekov a odbery

Zdravotníckym asistentom by sa mohli posilniť kompetencie. Pripustil to minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). “Napríklad by mohli robiť odbery či podávať niektoré lieky,” povedal Drucker novinárom. Teraz to autonómne vykonávať nemôžu. O tejto téme sa ešte rezort chystá diskutovať.

Kompetencie by sa mohli posilniť i sestrám, povedal nedávno minister. Rezort to v súčasnosti prehodnocuje. I väčšími právomocami chce Drucker zatraktívniť povolanie zdravotníkov.

Na kompetencie sestier sa chcú pozrieť i vládni analytici. Plánujú sa napríklad zamerať na porovnanie počtu, nákladovosti a rozsahu výkonov zdravotných sestier na Slovensku a v zahraničí. Chcú zistiť, či by zvýšenie ich počtu a ohodnotenia mohlo zvýšiť efektívnosť výdavkov, ak by sa súčasne rozšíril rozsah ich výkonov. Rovnakým spôsobom možno podľa nich analyzovať aj zdravotníckych asistentov.

Sestry na posilnenie svojich právomocí upozorňujú už dlhodobo. Poukazujú na ich úpravu na základe vzdelania, praxe a vedeckovýskumných poznatkov. Sesterská komora vysvetľuje, že by to bola motivácia ostať v systéme, sprehľadnenie odborných činností však má ísť “ruka v ruke” s úpravou miezd.

Skúsené sestry v niektorých zariadeniach už dnes napríklad cievkujú mužov a deti, zavádzajú a vyberajú kanylu do žily a zo žily pacienta, vyberajú stehy z operačných rán a upravujú dávky kontinuálnych liekov pri liečbe bolesti, upozornil Milan Laurinc zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Mal by to pritom robiť lekár.

Rozšírenie právomocí by tiež podľa komory dokázalo zefektívniť prácu v ambulancii a znížiť čakanie pacienta na vyšetrenie. “Sestry by mohli predpisovať špecializovaný zdravotnícky obväzový materiál, inkontinenčné pomôcky, materiál na ošetrovanie rán, ale aj vybrané lieky a zdravotnícke pomôcky u pacientov, ktorí sú stabilizovaní v dlhodobej starostlivosti praktického lekára alebo špecialistu,” vysvetlila Ľubica Husárová zo SKSaPA. Myslí si, že by tiež pri prvom kontakte s pacientom mohli odobrať anamnézu, indikovať základné laboratórne a röntgenologické vyšetrenia, zhotoviť EKG a zmerať fyziologické funkcie.