Môj profil 
Predplatné
“Keby o tom náhodou niekto pochyboval, pre pripomenutie uvádzam niekoľko čísel. Úplne pôvodný návrh bol prerozdeliť 160 000 migrantov. V septembri 2015 bolo schválené prerozdelenie 120 000 ľudí medzi členské krajiny EU v priebehu dvoch rokov, proti ktorému sa postavilo niekoľko krajín vrátane Česka,” pripomenul Zdechovský a dodal:
“Realizácia plánu na prerozdelenie migrantov však narážala vo väčšine štátov EÚ na veľké problémy. Neskôr sa plánovaný počet ľudí znížil na 98 255 a nakoniec to dopadlo tak, že počas dvoch rokov sa podarilo medzi ostatné štáty EÚ prerozdeliť len zlomok plánovaného počtu – len necelých 35 000 ľudí, z toho 21 999 z Grécka a 12 706 z Talianska.”
Kvóty splnila na 100% len jedna jediná krajina – Malta. Celková úspešnosť pôvodného plánu prerozdeľovania migrantov sa na nakoniec pohybovala len zhruba okolo 20%, čo sa vôbec nedá považovať za úspech.
Pokusy opakovať rovnaké chyby
Európska komisia sa kvôli neúspešnému prerozdeľovaniu migrantov obrátila na Európsky súdny dvor so žalobou na Česko, Poľsko a Maďarsko, čo Zdechovský považuje za absolútne kontraproduktívne, keďže okrem spomínanej Malty nebol schopný splniť záväzky na 100% žiaden iný členský štát EÚ.
Za ešte absurdnejšie považuje ale to, že sa aj napriek neúspechu objavujú nové návrhy na oživenie projektu povinných kvót. “Vyskytli sa aj iniciatívy zo strany jednotlivých krajín. Po zavedení trvalého mechanizmu pre prerozdeľovanie na základe kvót volala napr. Taliansko. Návrh na povinné kvóty sa objavil aj v pláne ministrov vnútra Francúzska, Talianska, Malty a Nemecka z tohtoročného septembra,” informuje europoslanec.
U aktuálneho návrhu nemeckého ministerstva vnútra treba zbystriť
Skutočne spozornieť by sme ale mali kvôli aktuálnemu návrhu reformy únijného azylového systému z dielne nemeckého spolkového ministerstvo vnútra.
“Nemecká predstava je zhruba nasledovná: Predbežné azylové konanie so žiadateľmi má podľa návrhu prebiehať už na samotnej vonkajšej hranici EÚ. Neúspešný žiadateľ by mal byť za pomoci Frontexu ihneď potom deportovaný. Potiaľ sa všetko zdá byť v podstate OK. Lenže potom narážame na veľký problém. Ľudia, u ktorých bude naopak predbežná žiadosť o azyl vybavená kladne, by mali byť podľa návrhu pridelení na základe kvót do jednotlivých štátov EÚ. A aby neutekali inam, rovno sa im má povedať, že sociálne dávky, bývanie a ďalšiu pomoc môžu dostať len v tom pridelenom štáte, nikde inde. Štáty by potom mali výšku dávok zjednotiť, aby bola všade porovnateľná, čo sa má urobiť s pomocou európskych dotácií – teda rovnako peňazí od daňových poplatníkov,” vysvetľuje nemecký návrh Zdechovský, ktorý zastáva názor, že takéto návrhy nemajú žiadnu logiku.
Vôbec si nevie predstaviť, že by mohlo niečo podobné fungovať a k tomu na trvalej báze. “Ľudia nie sú autá, ktorým by sa pomerne ľahko mohlo povedať: “Tankovať budeš len v Česku!”, Majú oveľa viac potrieb. Trebárs potrebu komunity, byť u známych, lepšie školy pre deti … Peniaze/dávky nie sú všetko,” konštatuje.
S nutnosťou reformovať únijný azylový systém súhlasí, ale nie takýmto spôsobom. Zjednocovanie sociálnych benefitov, by podľa jeho názoru mohlo spôsobiť kolaps niektorých národných ekonomík, ale aj tej hlavnej, únijnej.
Kto príde nelegálne, stratí možnosť získať azyl a bude deportovaný
Ako vyhovujúce riešenie problému vidí sprísnenie a zrýchlenie procesov kompletného azylového konania na maximálne 6 týždňov aj s prípadným odvolaním. Ak by totiž pravidlá príjmu boli všade rovnako prísne a celú azylovú procedúru by išlo vyriešiť počas spomínaných maximálne 6 týždňov, nebol by tu dôvod kohokoľvek prerozdeľovať.
“Sitom by prešli len skutoční utečenci, ktorí ocenia akúkoľvek pomoc. Ich počty by rozhodne neboli tak závratné ako v roku 2015 a všetko by šlo riešiť individuálne, ako pred migračný krízou,” ozrejmuje Zdechovský.
Za dobrý nápad považuje aj to, aby by pri umiestnení prijímacích centier mimo územia EÚ odpadla nutnosť záchranných operácií v Stredozemnom mori.
“Bol by dostatok legálnych ciest, takže by mohlo byť schodné zavedenie pravidla, že kto by prišiel nelegálne cez Stredozemné more, žiadny nárok na azyl by nemal, alternatívne by to bola silne priťažujúca okolnosť. Záujemcovia o azyl/život v EÚ by jednoducho mali počítať s tým, že buď to skúsia legálne cez rôzne druhy víz a spomínané prijímacie centrá, alebo majú smolu a namiesto otvorenej náruče, ich bude čakať návrat späť,” vysvetľuje v závere český europoslanec, ktorý povinné kvóty nepovažuje za správne riešenie.
Tatiana Stará
.JPG)
