Zatiaľ nezaznamenal nič, čo by ho vyrušovalo? Je toto vôbec možné?

Bratislava 28. júla 2023 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Dočasný poverený Ódor nechcel vidieť do neba volajúci prípad konfliktu záujmov. Niekto by možno čakal, že až takéto neuveriteľné faux-pas hádam mainstreamové médiá nemôžu nechať bokom. Ale kdeže…

V normálnych pomeroch by si prezidentka zavolala svojho povereného premiéra a za krytie bezprecedentného personálneho škandálu, aký sa hádam nestal od čias urválkovcov, by vyvodila dôsledky. Tu však zostalo úplné, ale úplné ticho. Tak hráme sa ešte na právny štát, alebo už sme definitívne v úplne iných reáliách?

Možno je čas zopakovať si to všetko pekne od samého začiatku. Príbeh sa začal ešte dávno pred voľbami 2020, v ktorých sa k moci dostala protislovenská hegero-matovičovská junta, ktorej pokračovaním je dnešná dočasná prezidentkina „úradnícka“ vláda. Igor Matovič, víťaz tých volieb, si vtedy získal priazeň ľudí sľubom, že odstráni korupciu a dá pozatvárať všetkých „smerákov“, ktorých označil za zlodejov a príčinu všetkého zla. Ľudia unavení z dlhej nudnej vlády socialistov, vo vidine pečených holubov samých im lietajúcich zadarmo do úst, si povedali „nech je sranda“ a dali mu hlas.

Víťazstvo vo voľbách však pre Matoviča znamenalo aj povinnosť splniť sľub, že „zatočí so smerákmi“. Pre agentov nadnárodného riadenia to bolo presne to, čo potrebovali: šanca na vyčistenie štátneho aparátu od ľudí blízkych predošlej garnitúre a od vlastencov, a na obsadenie pozícií v štátnom aparáte svojimi, tak ako sa to robí pri každom puči.

A tak v mene transparentnosti a antikorupčnosti, s pomocou globalistami kontrolovaných masmédií, mašinéria na čele s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a neskôr aj policajným prezidentom Štefanom Hamranom vo veľkom štýle rozbehla hon na smerácke čarodejnice. Za špeciálneho prokurátora bol menovaný sprofanovaný politik vo výkone trestu Daniel Lipšic.

Všetci vieme, čo nasledovalo: s pomocou výpovedí vybraných kajúcnikov, ktoré boli získané výmenou za ich beztrestnosť, skupina kriminalistov (či kriminálnikov?) NAKA obvinila celý rad ľudí z opačného tábora, prihodili sa veci pripomínajúce Chicago spred sto rokov, vrátane brutálneho samodobitia a následného zasamovraždenia bývalého policajného prezidenta priamo v prešovskej väznici a ďalších divných úmrtí.

Jednou z kľúčových súčastí tohto zápasu, ktorý nesie všetky znaky klasického puča, teda až na konečné otvorené zvrhnutie vlády a vyhlásenie novej, je tzv. „vojna policajtov“, teda zápas medzi policajnými zložkami, keď skupina vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (ÚIS), vidiac, čo sa deje, začala sa zaoberať podozrivou „výrobou kajúcnikov“, ktorú prevádzkovala skupina NAKA na čele s Jánom Čurillom (tzv. čurillovci). A čurillovci sa zase snažili nevyberanými spôsobmi zničiť vyšetrovateľov ÚIS.

ÚIS od roku 2021 nemá riadneho riaditeľa, toho totiž musí schváliť parlament a to sa junte nedarilo pretlačiť, ale aspoň ako dočasného riaditeľa tam dostali svojho človeka, keď od marca 2023 je v tejto funkcii Peter Juhás. Aký káder to je? Stačí napísať, že šéfoval vyšetrovaniu Kuciakiády a jeho brata stíhajú pre nezákonné odpočúvanie smerákov na poľovníckej chate. Ale ani tak Hamran a spol. ešte nemali ÚIS úplne pod kontrolou, a tak prišli s nápadom za Juhásovho zástupcu dosadiť čurillovca Ďurku.

Kto je Pavol Ďurka? „Rozpracoval pána Makóa a len vďaka tomu dnes existuje prípad Očistec. Pán Ďurka objasnil prípad bankovej lúpeže v pobočkách VÚB banky. Neskôr sa títo páchatelia ukázali ako páchatelia vraždy Ernesta Valka,“ ospevoval Ďurku Hamran. Vraj rozpracoval najsilnejšiu mafiánsku skupinu takáčovcov a stíhal bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika aj bývalého policajného prezidenta Lučanského.

Inými slovami, ide o kľúčového človeka, ktorý bol pri celom rade káuz smrdiacich tendenčným prístupom polície ovládanej juntou. Je to presne ten človek, ktorý chcel vyšetrovateľke ÚIS Diane Santusovej podpáliť auto, aby prestala ich špinavý „biznis“ s kajúcnikmi vyšetrovať – existuje oficiálna zvuková nahrávka tohto jeho vyjadrenia, ktoré samotné by stačilo na to, aby ho príčetní nadriadení upratali niekom bokom od citlivých vecí.

Nie, neupratali ho. A naopak, rozhodli sa ho vymenovať do funkcie zástupcu ÚIS. Niet na to ani priliehavých slov, je do neba volajúci príklad konfliktu záujmov, keďže Ďurku a jeho kumpánov ÚIS vyšetruje, takže v pozícii zástupcu šéfa ÚIS má Ďurka vlastne vyšetrovať sám seba.

Dočasná prezidentkina „úradnícka“ vláda nastúpila v máji 2023. Povereným ministrom vnútra sa stal kresťanský demokrat Ivan Šimko, asi preto, aby nebilo do očí, že vo vláde sú len samé progresívne kádre blízke prezidentke. Šimko najprv s nomináciou Ďurku za Juhásovho zástupcu súhlasil, ale – zrejme keď zistil o čo tam ide – svoj súhlas odvolal.

Prečo? Privieraním očí nad hriechmi svojich podriadených by zbytočne riskoval, že by sa mohol stal spolupáchateľom činov, ktoré už sú ďaleko za všetkými červenými, krvavými čiarami. Šimko bol blízkym človekom Dzurindu a Mikloša v časoch, keď odovzdali slovenskú ekonomiku do cudzích rúk, ale predsa len, typovo to nie je bandita, ktorý by išiel do kriminálnej akcie spolu s policajnými gangstrami, tobôž dva mesiace pred voľbami, po ktorých by mohlo prísť účtovanie.

Junta uvidela, že Šimko túto hru nehrá a začala urýchlene hľadať zámienku ako sa ho zbaviť. Tá prišla čoskoro, akokoľvek bola absurdná a banálna. „Nie priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú,“ napísal Šimko na sociálnej sieti a tento nevinný status sa stal zámienkou na vznik mediálneho humbugu, ktorý vyústil do jeho odvolania.

Mainstreamový valec doslova z ničoho vytvoril psychózu „Polícia musí mať rozviazané ruky“ a omámená verejnosť razom zabudla na triviálny fakt, ktorý vyplýva priamo z Ústavy: že polícia v demokratickom štáte musí byť kontrolovaná občanmi, teda že policajný prezident nesmie byť absolutistickým vládcom, ale musí sa zodpovedať nadriadenému, čiže ministrovi ustanovenému občanmi cez volených zástupcov – poslancov. V takto médiami pripravenom hysterickom ovzduší bol Šimko odvolaný a hoci sa všelikto dodnes zamýšľa nad absurdnými a pikantnými detailmi tohto odvolania, karavána išla ďalej.

Napriek tomu, po Šimkovom nesúhlase a následnom mediálnom cirkuse sa dalo očakávať, že sa chobotnica stiahne, prinajmenšom dočasne, kým rozruch utíchne, a Juhás Ďurkovo menovanie do funkcie zruší alebo aspoň odloží.

Nie, nezrušil, neodložil. Juhás Ďurku do funkcie vymenoval.

Šimkove právomoci ministra vnútra prevzal dočasný poverený premiér Ľudovít Ódor. Naivné duše, veriace v báchorky o právnom štáte si mysleli, že Ódor, aby bol v krajine pokoj – lebo okrem svietenia a kúrenia to je to jediné, čo by mal vo svojej krátkej dočasnej provizórnej funkcii robiť – že Ďurku z pozície Juhásovho zástupcu určite odvolá.

Nie, neodvolal. Na otázku, či Ďurka ostane v riadiacej funkcii na inšpekcii Ódor odpovedal: “Zatiaľ neuvažujeme o výmene, to neznamená, že by sme chceli nejako zasahovať do tých procesov, ktoré bežia v pozadí, zatiaľ má moju dôveru.” A tiež povedal: „Zatiaľ som nezaznamenal nič, čo by ma vyrušovalo.”

Počujete to úplné ticho? Zdá sa, že ani zvyšok junty, vrátane prezidentky a mediálneho mainstreamu nezaznamenal nič, čo by ich vyrušovalo (dúfajme, že ich vyrušia aspoň občania o dva mesiace…). Ponúka sa rečnícka otázka: čo myslíte, vyrušilo by niekoho, keby sa toto stalo za smeráckych čias? Aj čitateľom je jasné, že v takom prípade by ostali vyrušené globalistické médiá od Kamčatky až po Patagóniu. Vrešťali by, akoby ich na nože brali o „našich ľuďoch“, o totalite a arogancii moci, o personálnych čistkách, o konflikte záujmov…

Prečo bol potrestaný Šimko, prečo si Ódor netrúfol byť vyrušený a prečo sa Čaputová zatvárila ako mŕtvy chrobák? Aj to všetci vieme: junta má posledné dva mesiace na to, aby ešte pred voľbami definitívne zničila zárodky akýchkoľvek štruktúr v útrobách štátu, ktoré by v budúcnosti mohli byť prekážkou ich totálneho ovládania štátu formou „deep state“, tak ako je to v ich ideálnej krajine, čiže USA. A musí zabrať, lebo s nimi bude zle.

Títo ľudia veľmi dobre vedia, že teraz už ide o všetko, hop alebo trop. Už sa nedá hrať v rukavičkách, stoj čo stoj musia svoju misiu dokončiť, v opačnom prípade môžu všetko stratiť – ak by náhodou po voľbách prišlo niečo, čo by sa aspoň trochu podobalo na právny štát, tak sa dočkajú za svoje konanie zaslúženej trestnoprávnej odmeny.

Ešte dva mesiace. A je dosť pravdepodobné, že to budú dosť zaujímavé dva mesiace, počas ktorých sa budú diať pozoruhodné veci. Chobotnica sa štátu nebude chcieť vzdať bez boja, keď ho už tak pekne drží v chápadlách.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Čaputovo – Trestne stíhaný človek ide viesť vyšetrovanie seba samého

V situácii okolo odvolania Šimka treba hľadať hlavne toto