Môj profil 
Predplatné
Prijatie zákona o povinnej predškolskej výchove je správny, ale aj pragmatický krok. Uviedol pre agentúru SITA riaditeľ občianskeho združenia eduRoma Vlado Rafael. Podľa neho sa tak sprístupní predškolské vzdelávanie všetkým päťročným deťom bez rozdielu a zlepšia sa tým ich vyhliadky na kvalitné vzdelanie a plnohodnotný život v dospelosti. „Oceňujem zložku povinnosti, keďže vieme, že doterajší dobrovoľný prístup zriaďovateľov nefungoval, starostovia pristupovali k zaškoleniu detí v materských školách príliš laxne. To nám v praxi spôsobovalo veľké nerovnosti vo vzdelávaní. Povinná predškolská príprava by z dlhodobého pohľadu mohla tieto nerovnosti postupne zužovať,“ podotkol Rafael. Očakáva však, že koaliční politici čoskoro vyriešia problém s nejasným financovaním predškolskej prípravy, upresnia, či to všetko na 100 percent zafinancuje štát ako prenesenú kompetenciu, prípadne určí, do akej miery sa v blízkej budúcnosti majú na tom finančne podieľať aj mestá a obce.
Povinná predškolská výchova môže podľa riaditeľa eduRoma pozitívne ovplyvniť rozvoj osobnosti chudobných rómskych detí. „Za rok si deti postupne môžu osvojiť v materskej škole základy slovenského jazyka, zlepšiť si psychomotoriku, naučiť sa rozoznávať farby, adaptovať sa v kolektíve cudzích detí a vedieť v ňom fungovať,“ uviedol. Ako dodal, pri predškolskej príprave je ideálna úzka spolupráca s rodičmi týchto detí. „Takáto spolupráca, žiaľ, často absentuje. Hoci materským školám už dnes jasne odporúča štátny vzdelávací program zamerať sa na prácu s rodičmi, mnohé škôlky takúto spoluprácu vôbec nemajú celoročne metodicky rozpracovanú. Ich spolupráca s rodinou sa zužuje len na “pozvanie na vianočný večierok“ a to je strašne málo,“ prízvukoval.
Rafael takisto pripomína, že na to, aby sa Rómovia z chudobných komunít aktívne zapájali do predškolskej prípravy svojich detí, treba odstrániť rôzne bariéry, ktoré im často bránia aktívne sa podieľať na predškolskom vzdelávaní. „Slabá účasť rómskych detí v škôlkach je spôsobená ich zvýšenou chorobnosťou, pomohlo by preto zvýšenie počtu zdravotných asistentov aj v lokalitách nielen východného, ale aj stredného a južného Slovenska. Rodičia často nevedia zaplatiť tzv. skryté poplatky za škôlku – nákup pomôcok, oblečenia, obuv či vycestovanie za lekárom pre potvrdenie o zdravotnom stave. Rodičia sa boja dávať deti do materských škôl aj preto, lebo ich deti sa v nich cítia neprijaté,“ vysvetlil. Dodal, že dobrou správou je bezplatná strava, ktorá podľa neho dokáže neraz vyriešiť zdravotné problémy chudobných detí a zvýšiť ich motiváciu a sústredenosť. “Do roku 2021 sa musíme naplno venovať nielen rozvoju kapacít materských škôl, ale aj rozvoju kvality predškolského vzdelávania,“ uzavrel.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz vo štvrtok na tlačovej besede oznámil, že jeho úrad už momentálne pracuje na podporných opatreniach, ktoré pomôžu k tomu, aby sa povinná predškolská príprava úspešne uplatnila aj v praxi. Ako vysvetlil, budujú nové škôlky, rekonštruujú a zväčšujú tie staré. Pracujú na tom, aby v škôlkach bol dostatok učiteľov či asistentov a zamerali sa aj na prácu s rómskymi rodičmi. Cieľom je, aby mohli rómske mamy nastúpiť do škôlok ako pomocná pracovná sila.
Parlament na júnovej schôdzi schválil návrh poslancov vládnej koalície, aby bola materská škola povinná pre všetky päťročné deti. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole bude trvať jeden školský rok. Predkladateľmi tohto návrhu boli Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd). So zavedením povinnej škôlky nesúhlasí opozícia, rodičia detí so zdravotným znevýhodnením či Slovenská komora učiteľov. Ako agentúre SITA v stredu potvrdil hovorca Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, ZMOS sa obráti na Ústavný súd SR v súvislosti s týmto zákonom. Podľa neho je v rozpore ako s ústavou, tak aj so zákonom o štátnej správe.
.jpg)
.JPG)
