Damask 19. apríla 2018 (HSP/Iarex/Foto:Screenshot:YouTube)
Konstantin Močar na portáli Iarex venuje svoju pozornosť zvyšovaniu úrovne sýrskej PVO.
Podľa Močarova netreba očakávať informácie o tom, že ruské AN-124 začínajú voziť do Sýrie komplexy S-300, pretože informácie o takomto prevoze patria do kategórie prísne tajných a určite sa o nich nebude diskutovať na verejnosti.
Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí však po útoku USA, Veľkej Británie a Francúzska informoval, že Moskva môže Sýrčanom poskytnúť bojové komplexy S-300, pričom môže aj zvýšiť počet ruských PVO v Sýrii. Sýrčania už ukázali že aj so starými sovietskymi systémami PVO dokážu úspešne brániť svoje územie, nové batérie S-300 ich možnosť obrany ešte viac zvýšia.
Donalda Trumpa dnes viac ako situácia v Sýrii zaujímajú problémy na americkej politickej scéne, kde sa aj naďalej odohráva zápas medzi Trumpom a protitrumpovskými elitami. Trumpove útoky Tomahawkami na Sýriu (minuloročný na letisko Sharyat, tohtoročný na 8 cieľov v Sýrii) sú vlastne odpoveďou vojenským jastrabom. Pritom úspešnosť amerických Tomahawkov v oboch prípadoch nebola veľmi vysoká, letisko v Shayrate do 48 hodín obnovilo svoju prevádzku a posledný útok zo 14. 4. 2018 pri ktorom nezahynul žiaden sýrsky vojak a škody boli značne obmedzené, takisto pôsobí rozpačitým dojmom.
Takže Američania už minuli približne 100 rakiet Tomahawkov. K dispozícii v Stredozemnom mori na rôznych lodiach a ponorkách majú ďalších 400 Tomahawkov a minimálne 400 Tomahawkov privlečie so sebou skupina na čele s lietadlovou loďou Harry Truman, ktorá sa očakáva vo východnom Stredomorí niekedy na prelome apríla/mája 2018. Minuloročný útok na letisko v Shayrate ukázal, že vďaka tomuto útoku rating Trumpa vysoko vyskočil. Odborníci očakávajú rast Trumpovho ratingu aj v súčasnosti a útoky dávajú do súvislosti s Trumpovými snahami zvýšiť svoju popularitu a obmedziť vplyv jastrarbov.
Ak budú mať Amerčiania k dispozícii 800 Tomahawkov, ktoré by vystrelili na ciele v Sýrii, sýrska PVO by sa dostala do väčších problémov. Tieto problémy sa dajú riešiť zvýšením počtu systémov PVO. Dopraviť systémy S-300 cez Irán nepredstavuje neriešiteľný problém. Dopraviť S-300 do Sýrie dokážu ruské ťažké transportné lietadlá An-24 Ruslan, ktoré využijú možnosť preletu cez Irán a Irak. Rusko má k dispozícii momentálne vzdušnú flotilu 22 Ruslanov. Z Ruska do Iránu trvá let Ruslanov približne 4 hodiny, z Iránu do Damasku 2 hodiny.
Americkí vojenskí predstavitelia po prvom útoku tvrdili, že k ďalšiemu útoku voči Sýrii už nepríde. Haleyová v OSN však tvrdila pravý opak a nevylučuje ďalší možný americký útok. Rusi si nerobia o Američanoch žiadne ilúzie, krajina, ktorá porušuje medzinárodné zákony, ktorá páchala genocídu civilného obyvateľstva v Iraku, Sýrii, Lýbii či Juhoslávii, ktorá sa spolieha na brutálne využitie sily samozrejme nie je dôveryhodným partnerom a netreba jej veriť. Už len čisto logicky – ak by Američania nechceli použiť ďalšie Tomahawky, načo by posielali bojovú skupinu s Harrym Trumanom v čele cez celý Atlantik? Alebo si snáď niekto myslí, že uvedená skupina chce zo Sýrie odviesť americký vojenský kontingent?
Zvýšený počet S-300 sa dokáže vysporiadať so 600 – 800 Tomahawkami. Ak Američania budú dodržiavať pravidlá hry a nebudú útočiť na ruské ciele, ich lodiam nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Nehovoriac o tom, že podľa niektorých informácii sa už v Sýrii nachádzajú aj nadzvukové protilodné Kindžaly. Ich počet je možné takisto zvýšiť, pretože Ruslany nemusia voziť len S-300.
Keď Tomahawky nedokážu zlikvidovať sýrsku PVO, nebudú americké lietadlá a lietadlá ich vazalov v Sýrii zasahovať. Pozemný zásah neprichádza do úvahy, na ten Američania proste nemajú dostatok síl a prostriedkov. Americká zástupná armáda je rozbitá a Sýrčania sú pevne rozhodnutí zlomiť aj Kurdov. Američania úplne zbytočne kulminujú napätie, keď sa ukáže, že ich Tomahawkova kampaň sa skončí neúspechom, ostane im už len jediné – napádať vo vzdušnom priestore Sýrie priamo sýrske vojenské jednotky – ale len tie, kde nebudú ruskí vojaci. No tam, kde sa nachádzajú S-300 a S-400 bude veľmi ťažké americkým pilotom pôsobiť. Tí si za posledných 25 rokov zvykli akurát tak bombardovať nechránené civilné ciele a nie sú pripravení na prípadné straty vo svojich radoch.
Eskalácia konfliktu sa však stále môže vymknúť spod kontroly, čo môže mať stále katastrofálny dopad pre svet.
Video S-300
Konstantin Močar