Momentálne sa objavili u verejnosti dva názory. Keďže počas svojej prezidentskej kampane sa Trump viackrát kriticky vyjadril na tému účelnosti NATO, tak niektorí predpokladajú, že Trump sa odkláňa od princípov deklarovaných vo svojom predvolebnom boji, iní tvrdia, že ide o politické vyjadrenie Trumpa, ktoré treba chápať v rámci protokolu a že Trumpova podpora NATO je len na papieri.

Vyzerá to tak, že obe skupiny nemajú pravdu.

NATO je mechanizmus ochrany amerických záujmov v Európe a taktiež systém ochrany európskych spojencov USA, to znamená ochrany Európskej Únie. Preto sa väčšina členov Európskej Únie aj automaticky stala členmi NATO. Pre východoeurópske krajiny bola ešte v 90 rokoch 20.storočia prijatá koncepcia paralelnej intergácie. Na zakláde tejto integrácie potom členstvo v jednej štruktúre garantovalo členstvo v druhej štruktúre, ich požiadavky boli odsúhlasené a procesy adaptácie sa synchronizovali.

Aká je však dnes pozícia Donalda Trumpa k Európskej Únii?

Trump už naznačil, že nepovažuje projekt Európskej únie za životaschopný projekt a k Brexitu sa vyjadril veľmi pozitívne. S britskou premiérkou Theresou May sa stretol osobne, ešte pred telefonickým rozhovorom s neformálnym lídrom EÚ – Angelou Merkelovou. To je pomerne jasný signál, že Donald Trump svoju mienku na EÚ nezmenil. Ak však Američania považujú projekt EÚ za neperspektívny, to sa aj v postavení a význame NATO objavujú otázniky. Donald Trump ako pragmatik chápe, že doviesť k zmysluplnému konsenzu takmer 3 desiatky európskych štátov, ktoré si navzájom konkurujú bude veľmi ťažké. Vojenský blok, ktorého členovia súťažia v ekonomickej sfére a nemôže byť pevný a ukazuje sa byť ako úplná profanácia.

Donald Trump však nemá právomoci na rozpustenie NATO. Dokonca ani jednostranný odchod USA z NATO, na ktorý právomoci určite má, nie je jednoduché riešenie.

V prvom rade proti odchodu USA z NATO bude Pentagon. Desaťročia americké štáby rozpracovávali svoju vojenskú stratégiu, vychádzajúc pritom z faktu, že budú môcť rozmiestňovať svoje vojská na teritórii členov NATO v Európe. V prípade, ak by USA z NATO odišli, bude potrebné vypracovať nové strategické plány a preformátovať všetky štruktúry ozbrojených síl USA. A to je beh na dlhé trate, ktorý trvá viacero rokov. Navyše generáli uvažujú ináč ako politici a možnosti politickej kompenzácie idú mimo ich chápania a nedôverujú im.

Ak by sa NATO rozpadlo a prestalo existovať, skončili by štandardy prijaté v ozbrojených silách členov NATO, ktoré zabezpečovali monopolné postavenie americkej zbrojárskej lobby na európskom vojenskom trhu a to USA tiež nechcú.

Rozpad NATO by posilnil vnútropolitický zápas na americkej politickej scéne. Hysterické výkriky európskych politikov by totiž okamžite podchytili odporcovia Donalda Trumpa v USA a začali by nový útok proti Donaldovi Trumpovi s cieľom ho totálne zdiskreditovať. Vidieť teda, že problémov v súvislosti s NATO je veľmi mnoho a nedajú sa jednoducho riešiť. Preto je viac ako zrejmé, že Donald Trump bude s NATO spolupracovať a táto spolupráca bude trvať viacero rokov.

Na druhej strane však Donald Trump chce vyrovnať americký rozpočet. Kvôli tomu musí výrazne skrátiť aj výdavky. Američania poukazujú na to, že financovanie NATO prakticky leží na ich pleciach a európski partneri sa stavajú odmietavo k potrebe zvyšovať výdavky na NATO, ktoré by mali predstavovať u každého štátu 2% jeho HDP. USA preto chcú docieliť, aby Európania začali prispievať riadne do NATO a sami sa starali o svoju bezpečnosť.

Moskva v rámci Spoločenstva nezávislých štátov a v rámci Euroázijského ekonomického zväzu, ktorý mnohí kritici na Západe považujú de facto za ZSSR-2 zaujala iný postoj a iné riešenie. Partneri sa môžu stať súčasťou 146 miliónového ruského trhu, pričom spoločný trh má cca 200 miliónov obyvateľov. Väčšina krajín v zväze má však trhy od 3 do 15 miliónov obyvateľov, takže možnosť presadiť sa na 200 miliónovom trhu je lákavá. Koncepcia spoločných finančných projektov sa nerealizuje, ak chce niekto niečo získať, musí niečo aj predložiť, samozrejme nie slovné ubezpečenia o družbe a bratstve.

Trump sa pokúša momentálne zaujať podobnú pozíciu vo vzťahu k EÚ. Potrebujete NATO – tak si za neho aj musíte platiť. USA platia obrovské peniaze na svoje ozbrojené sily, ak by ozbrojené sily USA neexistovali, tak je NATO vo vojensko-politickom zmysle ozajstným invalidom. Podľa Donalda Trumpa európske armády musia dosiahnuť úroveň akú mali v 60 alebo 80 rokoch 20. storočia. Podľa amerických odborníkov by dnes európske krajiny ani nedokázali previesť vojenskú operáciu na úrovni talianskeho vpádu do Lýbie na začiatku 20.storočia – a to v 30 rokoch 20.storočia Taliansko patrilo k pomerne slabým európskym štátom. Ozbrojené sily európskych štátov sú dnes proste bezzubé a bez USA totálne slabé.

Vidieť to aj v tom, že pri všetkých operáciach, ktoré USA na prelome 20 a 21.storočia vykonali, predstavovali americké sily takmer 90% a Európania 10% z celkového počtu vojakov a použitej techniky. A to pritom Európania vo väčšine prípadov posielajú do bojových operácii medikov, vojenskú políciu alebo ženistov, prípadne sa ako top pomoc berie niekoľko rôt výsadkárov. Skutočne relevantnú pomoc v obmedzenom množstve dokáže poskytnúť len Veľká Británia a Francúzsko.

Dokonca aj Pentagon uznal, že NATO v takej podobe, v akej momentálne existuje, pripomína kufor bez rúčky. NATO však plnilo v čase Obamovej administratívy inú, propagandistickú úlohu. Predstavovalo ideologickú efektívnosť a symbol spojeného Západu v boji proti vonkajšiemu nepriateľovi a tým bolo najmä Rusko.

Trump nemieni pokračovať v politike konfrontácie z Ruskom, nechce NATO násilne zrušiť, nebude sa ale ani angažovať v jeho záchrane. Trumpa nezaujímajú propagandistické vyhlásenia a NATO musí zmeniť podľa neho svoju štruktúru, financovanie i orientáciu. Trump proste chce, aby tí, čo NATO potrebujú, ho aj udržiavali pri živote a viac ho financovali. Obdobie obchodu s družbou sa na Západe skončilo, za družbu a bratstvo sa musí platiť, pretože ako sa hovorí v známom cynickom prísloví “ak nie sú peniaze, nie je ani láska”.

Rostislav Iščenko