Washington 4. mája 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Musa Motors Association)
Rusko chce spochybniť “medzinárodné schémy” ustanovené po druhej svetovej vojne, ktoré sa opierajú na svetové organizácie, propagujú šírenie demokracie a ochranu ľudských práv, píše dopisovateľ The Washington post Andy Ekin
Nedávny rast napätia medzi Ruskom a USA kvôli vplyvu Moskvy v Sýrii je novou kapitolou v ešte neuzavretej ságe, ktorá skúma, aký je ruský herný plán, inak povedané, jeho “veľká stratégia”, píše dopisovateľ Andy Ekin vo svojom článku pre The Washington Post.
V roku 2015, pripomína autor, Moskva publikovala dokument pod názvom “Stratégia národnej bezpečnosti Ruskej federácie”, kde sú vyložené priority a záujmy krajiny, a tiež to, čo je pre krajinu hrozbou.
V tejto stratégii sa hovorilo o úsilí na podporu zdravotníctva a vzdelania. Tiež sa v nej sľubovalo obnoviť záujem o strednú Áziu a vzťahy s Čínou. Okrem toho tam boli umiestnené náznaky na potenciálnych protivníkov, vrátane USA a NATO, avšak rétorika sotva dochádzala do stupňa studenej vojny, hovorí autor.
Medzitým Ekin hovorí, že “veľká stratégia” je niečo väčšie. Tá počíta s väčším úsilím na využitie všetkých dostupných inštrumentov vlády s cieľom zmeniť medzinárodný systém tak, aby pracoval vo váš prospech. “Veľká stratégia” Ruska v sebe zahŕňa elementy stratégie národnej bezpečnosti, neobmedzuje sa však iba na ňu, Moskva si dáva za cieľ zmeniť medzinárodné spoločenstvo k svojmu prospechu, myslí si autor.
A nehľadiac na to, že Putin nerobí “veľkej stratégii” Ruska reklamu, iniciatívy ruskej zahraničnej politiky za posledný polrok umožňujú predstaviť si, aké sú jej ciele.
Po prvé, Moskva podľa názoru autora chce vytvoriť novú rovnováhu síl v medzinárodnom systéme, ktorá by pre ňu bola výhodnejšia, vytvoriť mnohocentrický svet na úkor západných štruktúr, akými sú NATO a EÚ.
Podľa ruskej stratégie národnej bezpečnosti sa Moskva nesnaží stať svetovým centrom sily. Namiesto toho dúfa v zmenu existujúceho medzinárodného systému orientovaného na Západ. Cieľom Ruska v tom prípade je to, aby iní mocní hráči rešpektovali jeho záujmy.
Po druhé, ruská strana, podľa slov dopisovateľa The Washington Post, chce dosiahnuť to, aby pre seba otvorila nové trhy, napríklad pre export zbraní a zrušenie sankcií v krátkodobej perspektíve, aby napomohla prítoku peňazí do štátnej kasy. Pritom, ako hovorí článok, protiruské sankcie sú zatiaľ platné, úsilie na rozšírenie odbytového trhu ropy, plynu a zbraní sa bude stretávať s rôznymi obmedzeniami.
Po tretie, Rusko sa snaží aktívne ukazovať silu vo svojej tradičnej sfére vplyvu – bývalých sovietskych republikách, a tiež v ďalších krajinách. Moskva chce meniť zahraničnú politiku susedných štátov a ovplyvňovať ich vládnu koalíciu, tvrdí autor. Jej cieľom je aktívne prebudovávať región do “prstenca protektorátu Moskvy” či dokonca do jej bábok.
Nakoniec, myslí si autor, Rusko si dáva ešte jeden cieľ – nákup lojality. “Hoci v stratégii národnej bezpečnosti o tom, samozrejme, nič nie je, súdiac podľa mnohých publikovaných kníh, ktoré sú zasvätené Putinovi a jeho štýlu vládnutia, jednou z centrálnych charakteristík putinovskej vlády je odovzdávanie štátnych prostriedkov do súkromných rúk,” píše sa v článku.
“Osobné obohatenie elity, ktorá je mu verná, zosobňuje to, ako Putin koná – beztrestne a bez obmedzení zo strany tradičných vládnych inštitúcií,” píše Ekin.
Rusko celkovo, podľa názoru Ekina, chce spochybniť medzinárodný režim, ktorý sa etabloval po druhej svetovej vojne, a ktorý stojí na medzinárodných organizáciách, na šírení demokracie a ochrany ľudských práv.
“Namiesto toho sa ruská vláda agresívne snaží vrátiť štátno-centrálny svetový poriadok s dôrazom na reálnu politiku, keď krajiny konajú podľa svojich potrieb a vedomých možností, ale nie podľa morálneho presvedčenia vo veci zahraničnej politiky. Zostáva neznáme to, nakoľko USA a ich západní spojenci majú záujem o vedenie Ruska a ním realizovanú novú “veľkú stratégiu,” dodáva Ekin.