Môj profil 
Predplatné
V roku 2019 dostalo slovenské pôdohospodárstve jednorázovo o 80 miliónov eur viac zo štátneho rozpočtu. Celkovo smerovalo do tejto oblasti 1,1 mld. eur. Navýšenie prostriedkov by malo ísť ruka v ruke so zlepšením jeho výsledkov, najmä produktivity, ktorá v medzinárodnom porovnaní výrazne zaostáva. Dôvodom je orientácia na monokultúry s nízkou pridanou hodnotou namiesto pestovania ovocia a zeleniny alebo živočíšnej výroby.
Väčšina podpory sa poskytuje poľnohospodárom vo forme priamych platieb oddelených od produkcie, ktoré majú minimálny vplyv na rast poľnohospodárskej produkcie. Poľnohospodárska produkcia preto dlhodobo stagnuje a zhoršuje sa jej štruktúra. Na Slovensku je aj najväčšia koncentrácia priamych platieb v celej EÚ. Až 94% priamych platieb dostáva pätina najväčších fariem. Slovensko by preto v novom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ malo klásť dôraz na efektívne fungujúci program rozvoja vidieka, ktorý umožňuje financovať konkrétne prioritné ciele. „Navýšenie spolufinancovania Programu rozvoja vidieka zo štátneho rozpočtu v porovnaní so súčasným programovým obdobím je systémový krok a žiada to aj návrh novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý predložila Európska komisia,” uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
„Posilnenie rozpočtu na rozvoj vidieka na úkor priamych platieb, na rozdiel od minulého programovacieho obdobia, umožní vo väčšom rozsahu investovať z európskych zdojov najmä do sceľovania pôdy, zlepšovania vidieckej infraštruktúry a služieb, nástrojov na riadenie rizík, obnovy hydromelioračných zariadení, podpory mladých farmárov a environmentálnych cieľov,“ vysvetlil Ján Pokrivčák z Inštitútu pôdohospodárskej politiky.
Významným krokom k zefektívneniu pôdohospodárstva a potravinárstva bude aj nahradenie investičných grantov finančnými nástrojmi. „Rozdrobenosť vlastníctva pôdy, keď jednu parcelu vlastní v priemere až 12 osôb znefunkčňuje trh s pôdou,“ hovorí Andrej Svorenčík z Inštitútu pôdohospodárskej politiky, ktorý revíziu pripravil v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze MF SR.
Program rozvoja vidieka by mal pokryť aj náklady na nové nástroje zamerané na riadenie rizík. Napriek tomu, že farmári každoročne čelia prírodným extrémom a nepriaznivým podmienkam, podiel komerčného poistenia je u nich nízky. „Pomôcť by malo vytvorenie nástroja na poistenie rizík pre poľnohospodárov, čím sa zároveň zlepší predvídateľnosť výdavkov na pôdohospodárstvo v štátnom rozpočte,“ hovorí Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze.
Ministerstvo pôdohospodárstva a jeho podriadené organizácie charakterizuje vysoká zamestnanosť. IPP vidí priestor na zefektívnenie jeho fungovania. Z revízie však vyplýva, že optimalizáciou podporných a prierezových činností a nákupov služieb by mohli ministerstvo a jeho podriadené organizácie ročne ušetriť až 4,6 milióna eur. Zmeny čakajú aj ďalšie podriadené organizácie a štátne podniky. Ďalšie opatrenia vyplynú z plánovaných auditov na ministerstve pôdohospodárstva a v jeho najväčšom podniku Lesy SR.
Redakciu informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
.jpeg)
.JPG)
