Môj profil 
Predplatné
Na slávnosti, ktorú moderoval syn Ladislava Bielika Peter, sa okrem premiéra zúčastnil minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír, minister obrany Martin Glváč, minister životného prostredia Peter Žiga (všetci Smer-SD), americký veľvyslanec Theodore Sedgwick, veľvyslanec Ruskej federácie Pavel Kuznecov, aj starostka bratislavského Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ-DS). Premiér zvlášť privítal Ivana Laluhu, historika a dlhoročného priateľa Alexandra Dubčeka.
“Videlo sa mi ako príhodné spojiť pri spomienke na 45. výročie okupácie Československa posolstvo diela a skutky Alexandra Dubčeka s fotografickou výpoveďou The Global Message, ktorá je inštalovaná v tejto sympatickej galérii v Starom Meste. Pán profesor Laluha mi isto potvrdí, že najväčšia hodnota Dubčekovho spôsobu politiky v šesťdesiatych rokoch bola v tom, že sa etablovali a konali slovenskí vlasteneckí intelektuáli,“ vyhlásil Fico. Medzi takýchto intelektuálov podľa neho patril aj Ladislav Bielik, ktorý svojimi fotografiami pre Smenu nesmierne výstižne dokumentoval prvé dni okupácie. Najmä jeho fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom, na ktorej sa inštalatér Emil Gallo sám postavil do cesty obrnenému vozidlu, obletela svet. “Akoby chcel vlastnou hruďou zastaviť ten nezmyselný obrnený kolos arogancie,” konštatoval predseda vlády.
Dubček je pre Fica politickým vzorom
“Mal som vtedy necelé štyri roky, ale ten obraz mám v hlave. Zobudil som sa, rodičia stáli pri okne, za záclonou. Bola to cesta medzi Nitrou a Topoľčanmi, plná vojenskej techniky. Pamätám si výraz v tvári môjho otca a mamy, boli veľmi vystrašení. Ako malý chlapec som sa pýtal, čo sa deje, ničomu som nerozumel. Ale oni nevedeli nič, nikto nič nevedel,“ spomínal Robert Fico na august 1968. Dodal, že Alexander Dubček je pre neho dodnes politickým vzorom, ktorému by sa chcel vlastnými skutkami priblížiť.
“Tieto fotografie sú pre mňa aj zhmotnením mojich vlastných spomienok,” otvorila svoj príhovor Tatiana Rosová. Ako dieťa sa chodila hrávať na Šafárikovo námestie v Bratislave, na ktorom neskôr vznikla slávna Bielikova fotografia. “Trávila som tu prázdninové augustové dni aj v roku 1968. Zo dňa na deň stáli na námestí tanky, tiekla na ňom krv. Viaceré moje spolužiačky sa už v septembri do školských lavíc nevrátili. Dnes žijú kdesi vo svete a nič o nich neviem,” povedala. Fotografie však podľa nej dokumentujú aj vnútornú silu ľudí, ktorí sa okupácii odvážili vzoprieť. “Boli plní odhodlania a mnohých to stálo aj život. Pre mňa je táto výstava aj obžalobou režimu, ktorý nasledujúcich viac ako dvadsať rokov obhajoval tieto akty, ktoré viedli k strieľaniu do nevinných ľudí,” zdôraznila Rosová s tým, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmé, aj naši občania si ich museli vybojovať.
Výstava exkluzívnych fotografií Ladislava Bielika bude otvorená do 14. septembra 2013.
zf
.JPG)
