Župkov 14. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jana Vodnáková)

V súčasnosti má škola 205 žiakov

Vypálenie Kľakovskej doliny v januári 1945 sa dotklo nielen miestnych domov, ale aj školy v Župkove v okrese Žarnovica. Po skončení vojny sa v dedine opäť začal organizovať vyučovací proces. Keďže v obci neboli vhodné priestory, časť detí sa učila v Horných Hámroch, časť v Hrabičove, no väčšina ostala doma bez vzdelávania.

V roku 1946 dopravili do Župkova drevený barak, v ktorom vznikli improvizované učebne. Učilo sa v dvoch triedach s piatimi ročníkmi a pod názvom Národná škola v Župkove. Starší žiaci navštevovali povinne nižšiu strednú školu v Žarnovici.

V roku 1957 začali v Župkove s výstavbou súčasnej budovy základnej školy. Otvorili ju v roku 1959 na 14. výročie vypálenia Kľakovskej doliny a odvtedy je centrom vzdelávania detí z priľahlých obcí. “Po jej dostavaní v roku 1959 stiahla žiakov z celej doliny. V súčasnosti sme plne organizovanou základnou školou od 1. až po 9. ročník,” priblížila riaditeľka školy Ivety Tomášová s tým, že v okolitých obciach existujú už len materské školy.

V súčasnosti má škola 205 žiakov. Navštevujú ju deti zo všetkých obcí Kľakovskej doliny, ale aj Veľkého Poľa, Píly a Žarnovice. “Počet žiakov nám každoročne stúpa. Už tretí rok ovárame dve prvé triedy, pretože vždy máme počet detí nad 22,” priblížila Tomášová.

Podobne by sa mala situácia vyvíjať aj v ďalších rokoch. Naznačuje to aj analýza, ktorú má obec vypracovanú. Podľa nej by mali do roku 2020 otvárať každý rok dva prvé ročníky. S tým však pre obec ako zriaďovateľa vzniká problém, pretože súčasná budova školy narastajúcim potrebám nepostačuje.

“Nad týmto problémom sa so zriaďovateľom školy zamýšľame už po tretí raz. Reagovali sme aj na výzvy z eurofondov, žiaľ, boli vždy stiahnuté. Momentálne je to na mŕtvom bode,” priblížila Tomášová. Podobná situácia je aj v materskej škole, ktorá už dnes nestačí pokryť reálne požiadavky rodičov.

Na splachovanie toaliet využívajú v ZŠ v Župkove dažďovú vodu

V okolí Základnej školy (ZŠ) v Župkove bolo v poslednom období rozmiestnených niekoľko veľkoobjemných amfor. Nejde o nič iné ako zberače dažďovej vody, ktorou miestni žiaci polievajú zeleň v okolí školy. Využívanie dažďovej vody na polievanie rastlín je len časťou projektu, do ktorého sa škola zapojila s cieľom aktívne reagovať na zmenené klimatické podmienky.

Ako priblížila riaditeľka školy Iveta Tomášová, išlo o zaujímavý projekt, vďaka ktorému sa žiaci dozvedia viac o manažmente dažďových vôd. Financovaný bol z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR a škola naň získala 39.500 eur.

Dažďovú vodu využíva miestna škola nielen na zalievanie, ale napríklad aj na splachovanie toaliet v školskej jedálni. Okrem toho na voľnej ploche medzi telocvičňou a jedálňou vybudovali jazierko, v ktorom cirkuluje voda. V okolí školy tiež vysadili 16 javorov a na vegetačnú stenu sa má zmeniť betónová plocha pri školskej jedálni.

V rámci projektu pribudla podľa Tomášovej v škole aj moderná meteorologická stanica. S nameranými údajmi deti pracujú v rámci viacerých predmetov. Pred budovou školy vznikla dažďová záhrada, v ktorej sú vysadené vlhkomilné rastliny. Jej princíp je jednoduchý, voda zo žľabu sa nahromadí pod záhonom a vyživuje ho aj vtedy, keď je už okolie vyschnuté.

Starosta Ján Adámik spomína na nečakanú dohru fašiangov v zborovni

V laviciach Základnej školy v Župkove v okrese Žarnovica vyrastali všetci súčasní starostovia obcí Kľakovskej doliny, od Horných Hámrov až po Kľak. “Určite by sme ich našli všetkých v archíve triednych výkazov, ako aj ich známky,” poznamenala riaditeľka školy Iveta Tomášová.

Všetkých deväť ročníkov tu vychodil starosta Hrabičova Ján Adámik. Na školu, v ktorej ako chlapec šantil aj spolu so starostom Župkova Jánom Tomášom, má podľa jeho vlastných slov iba dobré spomienky. “V Župkove som vychodil všetkých deväť ročníkov. Pán učiteľ Zaťko ma zobral do prvého ročníka ešte skôr, ako by som mal, pretože som bol dosť vysoký a on potreboval naplniť stav,” zaspomínal si Adámik.

So školskými časmi ho viaže nejedna spomienka, no jedna úsmevná sa mu predsa len vryla do pamäte o niečo viac. “Veľmi rád spomínam na riaditeľa Konráda, pána učiteľa Trusku, ako ma cez fašiangy v zborovni vybili,” podotkol.

Adámik ako najstarší chlapec z osady v hornom Župkove zorganizoval fašiangy. “Za vystúpenie sme v každom dome dostali po jednej korune. Tak sa nám to zapáčilo, že sme sa rozhodli navštíviť ešte jednu osadu a neísť do školy, aby sme si niečo zarobili,” priblížil.

Veselé fašiangovanie však malo nečakanú dohru na druhý deň v škole, učitelia si pýtali od Adámika vysvetlenie. “Pán riaditeľ to vyriešil ručne stručne a bolo všetko v poriadku. Druhú bitku som zase dostal doma, lebo sme pri nácviku rozbili luster. Ale ani to nás od fašiangu neodradilo,” dodal Adámik s úsmevom.

Medzi učiteľmi však bolo podľa jeho slov viacero takých, na ktorých rád spomína dodnes. Jedným z nich bol aj triedny učiteľ Milan Klauz. “Bol to super triedny, mladý učiteľ, ktorý nás vypustil z deviatej triedy do života,” dodal Adámik.