Vyhlásenie ministera školstva Čaplovič k výročiu Viedenskej arbitráže

Bratislava 2. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Dnes si pripomíname 75. výročie Viedenskej arbitráže, ktorá bola pokračovaním hanebného Mníchovského diktátu a zrady západných veľmocí vo vzťahu k Československej republike

Dnes si pripomíname 75. výročie Viedenskej arbitráže, ktorá bola pokračovaním hanebného Mníchovského diktátu a zrady západných veľmocí vo vzťahu k Československej republike. Republiky, ktorej 95. výročie vzniku sme si pred pár dňami pripomenuli, jediného skutočného ostrova demokracie v súvekej, medzivojnovej strednej Európe. Likvidácia česko-slovenskej štátnosti bola dielom mocnejúcich totalitných ideológií fašizmu a nacizmu, tak zvnútra našej vlasti, ako aj zvonku, najmä z okolitých kolaborujúcich štátov s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom. K ním patrilo aj Horthyovské Maďarsko so svojim revizionizmom, šovinizmom, rasovou a etnickou nenávisťou voči iným etnikám, rasám, národom a štátom, s cieľom obnovy Veľkého Uhorska a nerešpektovania medzinárodnej trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920.

Druhým novembrom 1938 pokračovalo okupovanie našich území až ku konečnému rozbitiu štátu. Násilné zabratie zvrchovaných území Československa a tým aj Slovenska, bolo zlyhaním demokratických síl Európy, napriek tomu, že hlas svedomia slobodných intelektuálov upozorňoval na nebezpečenstvo nacizmu a fašizmu, pošliapavania kresťanských, demokratických všeľudských civilizačných hodnôt. Okupovanie Košíc a ďalších slovenským miest a obcí na slovenskom juhu, násilie voči českým, slovenským, židovským a rómskym občanom, ale aj demokraticky zmýšľajúcim Maďarom sa stalo smutným a bolestným dôsledkom intolerancie, nenávisti vtedajších, nielen maďarských politických elít.

Ako minister školstva, vedy, výskumu a športu si uvedomujem, prečo je dôležité tento bolestný historický skutok a jeho ďalšie následky v čase vojnovom i povojnovom si pripomínať v rámci vyučovacieho procesu a výchovy na našich školách, najmä na hodinách dejepisu, výchovy k občianstvu a etiky. Verím, že naši pedagógovia nezabudnú vysvetliť mladej generácii nielen príčinu, ale aj rozsiahle dôsledky tohto násilného aktu v dejinách nášho národa, ktoré boli namierené proti slobode a demokracii, proti ľudskosti a civilizačnému étosu. A verím, že v nadčasovom oblúku do súčasnosti a budúcnosti nášho Slovenska a Európy upozornia na nebezpečenstvo opätovne silnejúceho šovinizmu, rasizmu a antisemitizmu, neonacizmu a neofašizmu, ako aj popierania kresťanských hodnôt a ich prínosu pre súčasnú civilizáciu. Dnes treba mať čistú pamäť, poznať historickú pravdu, rozvíjať solidaritu, empatiu, úctu a lásku k druhým, najmä vzdelanosťou a kultúrou postaviť sa proti šíreniu nenávisti a uchovávať toleranciu i mier medzi nami. Naše školstvo má v tomto procese svoje čoraz väčšie nezastupiteľné miesto.

mž