Report zároveň upozorňuje na výrazné prehlbovanie geopolitických a regulačných rizík, ktoré komplikujú plánovanie a zvyšujú náklady. V regióne strednej a východnej Európy považuje 33 % manažérov zmeny vládnych politík za jednu z najväčších hrozieb, no 55 % verí, že ich organizácie sú schopné sa novým podmienkam prispôsobiť. Podľa prieskumu si až 86 % lídrov globálne verí, že dokáže zvládať riziká vyplývajúce z geopolitického napätia, narušených dodávateľských reťazcov či regulačných zmien, čo naznačuje rastúcu schopnosť firiem pracovať s neistotou ako s novým štandardom podnikania.

Zásadnou témou pre podniky zostáva technologická transformácia, najmä rýchle nasadzovanie umelej inteligencie. V regióne CEE už 87 % lídrov umelú inteligenciu testuje alebo postupne implementuje, pričom očakáva jej zásadný dopad na konkurenčné prostredie. Zároveň však 62 % manažérov upozorňuje na reputačné riziká spojené s jej využívaním, najmä v oblasti etiky a ochrany súkromia. Praktické rozširovanie umelej inteligencie brzdí najmä integrácia so staršími technologickými systémami, ktorú ako prekážku uvádza 41 % respondentov, a nedostatok kvalifikovaných odborníkov, čo potvrdzuje 35 % lídrov.

Rastúci význam nadobúda aj reputácia, ktorá sa podľa reportu stáva priamo merateľným ekonomickým faktorom. Až 90 % manažérov potvrdzuje, že reputácia má priamy vplyv na hospodárske výsledky firiem. Najsilnejším faktorom dôvery značky sú zákaznícke hodnotenia a recenzie, ktoré uvádza 45 % lídrov, nasledované podnikateľskou etikou na úrovni 42 %. Takmer 69 % manažérov zároveň poukazuje na to, že zákazníci pri hodnotení značiek prihliadajú aj na vystupovanie ich lídrov. Vplyv reputácie sa zároveň úzko prepája s transformáciou mediálneho prostredia, kde 44 % manažérov uprednostňuje online komunikačné kanály pred tradičnými médiami. Význam sociálnych sietí, podcastov a kratších obsahových formátov rastie, keďže firmy sa snažia budovať dôveru prostredníctvom autentickej a konzistentnej komunikácie.

Významným prevádzkovým rizikom pre podniky zostávajú energetické náklady a stabilita dodávok. Až 76 % lídrov považuje rast cien energií za kľúčovú obavu, ktorá ovplyvňuje každodenné fungovanie aj strategické plánovanie. Paralelne rastie tlak na integráciu udržateľnosti do podnikových stratégií, pričom 45 % respondentov ju označuje za jednu z hlavných priorít firemnej komunikácie v roku 2026. Podľa prieskumu je hlavným impulzom najmä regulačný tlak a vládne politiky, ktoré uvádza 58 % lídrov. Transparentné začlenenie udržateľnosti do podnikania sa tak stáva nielen reputačnou, ale aj konkurenčnou otázkou.

Podľa Petra Fecka, CEO spoločnosti Grayling pre región strednej a východnej Európy, sa podnikateľské prostredie dostáva do fázy, keď sa dôvera stáva kľúčovým strategickým aktívom. „Lídri firiem vstupujú do roku 2026 s dôverou, no priestor na chyby nebol nikdy menší. Regulačné zmeny, politická neistota a tlak na zavádzanie nových technológií sa stretávajú v rovnakom čase, zatiaľ čo rozhodnutia sú okamžite hodnotené zákazníkmi, zamestnancami, regulátormi aj investormi,“ uviedol. Dodal, že v roztrieštenom mediálnom prostredí predstavujú nekonzistentná komunikácia či prehnané sľuby reálne reputačné riziko, a práve transparentnosť a jasné výsledky budú rozhodovať o úspechu firiem v období rastúcej konkurencie a neistoty.