Na konci januára kurz eura stúpol nad 1,20 dolára za jedno euro. Americký dolár naďalej prudko klesá aj voči ostatným hlavným menám, čím pokračuje trend, ktorý v roku 2025 zaznamenal najstrmší ročný pokles za takmer desať rokov. Od začiatku roka 2026 dolár oslabil o 2,6 %. V roku 2025 oslabil o 9,5 %. Pokles dolára má vplyv na euro a ďalšie meny. Jednotná európska mena teraz dosiahla úroveň 1,20 USD po prvýkrát od roku 2021, zatiaľ čo britská libra a japonský jen tiež dosiahli nedávne maximá voči americkej mene, uvádza portál DW.

Euro významne rastie voči doláru

Kurz USD voči EUR v januári 2026

Celkovo počas druhého funkčného obdobia Trumpa dolár oslabil o 12,9 %. A podľa jeho nedávnych vyhlásení Trumpovi táto situácia vyhovuje. Postoj Donalda Trumpa k menovému kurzu nie je o abstraktných „globálnych trhoch“, ale o veľmi konkrétnom cieli: zlepšiť zahraničnoobchodnú bilanciu a vrátiť výrobu späť do USA. Podľa jeho logiky silný dolár znamená „drahú Ameriku“: exportný tovar je ťažšie predávať do zahraničia, turisti a kupujúci z iných krajín majú sťažený prístup do USA a import naopak vytláča z trhu miestnych výrobcov. Túto myšlienku formuloval veľmi priamočiaro: silný dolár „znie dobre“, ale „so slabším… zarobíme oveľa viac“. Trump pritom nevyzýva k „zrúteniu“ dolára – skôr potrebuje kontrolovateľný slabší kurz, ktorý zlepšuje konkurencieschopnosť exportu bez toho, aby vyvolával príliš silnú infláciu.

Prečo je oslabenie meny výhodné?

Najviditeľnejším príkladom nebezpečenstva silnej meny je Japonsko v druhej polovici 80. rokov. Po vnútených dohodách o koordinácii menovej politiky (známych ako „Plaza Accord“) jen prudko posilnil. V materiáloch MMF sa uvádza, že do konca roku 1986 bol rast jenu voči doláru mimoriadne silný, zatiaľ čo rast japonského vývozu (a rast HDP krajiny) v prvej polovici roku 1986 sa prakticky zastavil, čím sa začalo „stratené desaťročie“ japonskej ekonomiky. Je všeobecne známe, že posilnenie meny zhoršuje cenovú konkurencieschopnosť exportu, ak spoločnosti nestihnú kompenzovať tento pokles rastom produktivity alebo presunom výroby. Trump sa odvoláva práve na túto „učebnicovú“ logiku: slabšia mena znamená ľahší export, teda vyššiu zamestnanosť v priemysle, teda aj lepšiu obchodnú bilanciu. V bežnej krajine je všetko naozaj priamočiare: mena klesá, dovoz zdražuje, inflácia rastie. Ale USA majú „extra výhodu“: dolár sa vďaka nátlaku USA stal kľúčovou menou vo svetovom obchode a cenotvorbe, najmä pre ropu a iné suroviny ako aj mnohé burzové komodity. V polovici 70. rokov Nixon úspešne presvedčil niekoľko krajín OPEC, aby obchodovali s ropou výlučne v amerických dolároch, a USA im na oplátku poskytli regionálnu vojenskú podporu. Tento náhly nárast medzinárodného dopytu po dolároch dal americkému doláru štatút svetovej rezervnej meny a umožnil im „exportovať“ svoju infláciu a financovať tak svoje vojenské avantúry. Keďže významná časť svetových cien komodít je kótovaná „v dolároch“, zdraženie dovozu v dôsledku pohybu kurzu buď nenastane, alebo je pomalšie a menšie, ako sa uvádza v učebniciach. Ekonómovia to nazývajú „dominantným menovým oceňovaním“ (Dominant Currency Pricing): značná časť svetového obchodu stanovuje ceny v dolároch, čo mení rýchlosť a rozsah „prenášania“ kurzu do dovozných cien. Zjednodušene povedané: nie všetko, čo sa dováža, sa okamžite preceňuje v národnej mene, najmä keď sú zmluvy a cenníky denominované v dolároch a revidujú sa s oneskorením.

To však USA úplne nezachráni pred inflačným efektom. Čím viac je v koši dovozných tovarov a služieb, kde sa ceny netvoria v dolároch (alebo rýchlo reagujú na kurz), tým vyššie je riziko, že slabý dolár začne ovplyvňovať ceny – a potom bude mať Federálny rezervný systém USA (FRS) argument na udržanie vyšších sadzieb. Pre mnohé krajiny s rastúcim štátnym dlhom a exportne orientovanou ekonomikou je devalvácia národnej meny atraktívnym spôsobom, ako znížiť dlhové zaťaženie (pravda, len pre tú časť dlhu, ktorá je denominovaná v národnej mene). V USA je celý dlh denominovaný v národnej mene. Oslabenie dolára však americkej administratíve nepomáha pri splácaní tohto dlhu (treba zaplatiť rovnaké množstvo dolárov) a pozitívna obchodná bilancia USA je taká vzdialená ako svetlá budúcnosť. Oslabenie dolára zároveň spôsobuje problémy so splácaním astronomického dlhu.

Po prvé, ak slabý dolár predsa len urýchľuje infláciu (prostredníctvom dovozu), FRS môže byť nútený udržať sadzby vyššie a dlhšie. To zvyšuje náklady na obsluhu nových emisií štátnych dlhopisov a refinancovanie dlhu, aj keď staré emisie majú fixný kupón.

Po druhé, pre zahraničného investora je výnosnosť štátnych dlhopisov „kupón mínus oslabenie dolára“. Ak dolár oslabuje, reálna výnosnosť pre investora klesá a dopyt po nových emisiách sa môže stať vrtkavejším. A práve tu sa v Trumpovom naratíve objavuje túžba „pripraviť pôdu“ pomocou kryptomien. Podľa Bieleho domu môže regulácia stablecoinov (kryptomeny, ktorých hodnota je pevne viazaná na nejakú bežnú menu) vytvoriť dopyt po dolárových rezervách a pokladničných poukážkach, pretože emitenti sú povinní držať rezervy vo vysoko likvidných nízkorizikových aktívach, vrátane dolárov a krátkodobých amerických štátnych dlhopisov.

Regulácia kryptomien v USA

Spojené štáty sa stanú svetovým centrom kryptomenového priemyslu, tvrdí administratíva Bieleho domu. A skutočne, zákony prijaté v tejto súvislosti nielen menia vnútorné pravidlá kryptoregulácie v USA, ale vytvárajú aj základ pre novú globálnu konkurenciu v oblasti digitálnych financií. Navyše, sú schopné od základu zmeniť svetový finančný systém a hoci to vyzerá paradoxne, podkopať globálnu úlohu amerického dolára. Minister financií USA Scott Bessent vyhlásil, že Trumpova administratíva už v najbližšej dobe podnikne nové kroky na rozvoj trhu s kryptomenami v krajine. Navyše sa hovorí o zámere premeniť Spojené štáty na lídra svetového kryptomenového odvetvia. Pred nami sú rýchle zmeny americkej politiky v tejto oblasti, pretože ešte pred rokom sa legislatívna regulácia kryptomien v USA vyznačovala fragmentáciou a konkurenciou medzi rôznymi úradmi. Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) a Komisia pre obchodovanie s komoditnými futures (CFTC) rôzne interpretovali povahu digitálnych aktív. Daňový úrad (IRS) uznával kryptomeny za majetok, zatiaľ čo ministerstvo financií vyžadovalo dodržiavanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a postupov identifikácie klienta. V rokoch 2022-24 SEC sprísnila dohľad nad kryptoburzami a startupmi a iniciovala rad vysokoprofilových žalôb proti Coinbase, Binance a ďalším veľkým hráčom. V reakcii na to krypto priemysel zintenzívnil lobistické aktivity, najmä po víťazstve Trumpa vo voľbách v roku 2024. Už na začiatku roku 2025 sa začala aktívna práca na balíku zákonov zameraných na dereguláciu, inštitucionalizáciu a legitimizáciu kryptomien v USA. A v júli 2025 sa v USA udialo niečo, čo môže radikálne zmeniť prostredie svetového finančného systému – Kongres prijal a prezident Donald Trump podpísal tri základné zákony týkajúce sa kryptomien a digitálnych aktív: Anti-CBDC Surveillance State Act, CLARITY Act a GENIUS Act.

Zákon proti sledovaniu cez digitálne meny centrálnej banky (Anti-CBDC Surveillance State Act) zakazuje Federálnemu rezervnému systému (FRS) vyvíjať a zavádzať digitálnu menu centrálnej banky (CBDC) bez osobitného povolenia Kongresu. Spojené štáty tak odmietajú štátnu digitálnu menu, čím sa stavajú do opozície voči Číne, EÚ a iným jurisdikciám, ktoré rozvíjajú digitálne meny centrálnych bánk.

Zákon CLARITY Act vytvára jasné rozlíšenie medzi jurisdikciami SEC a CFTC. Zavádzajú sa kategórie „digitálny komoditný tovar“ (decentralizované aktívum, ktoré nie je regulované ako cenný papier), „investičné zmluvné aktívum“ (digitálne aktívum vydané ako investičná zmluva, regulované Komisiou pre cenné papiere a burzy) a „obmedzené digitálne aktívum“ (digitálne aktívum s obmedzeným obehom do splnenia požiadaviek na zverejňovanie informácií). Zákon uľahčuje kryptostartupom získavanie kapitálu a zaručuje právo občanov na uchovávanie aktív v osobných peňaženkách.

Zákon GENIUS vytvára normatívnu základňu pre stablecoiny (kryptomeny, ktorých hodnota je pevne viazaná na nejakú bežnú menu): povinné 100-percentné rezervovanie (len hotovosť a pokladničné poukážky), licencovanie prostredníctvom OCC alebo FinCEN, vykazovanie, zákaz úročenia a prednosť práv držiteľov v prípade bankrotu emitenta.

Nové zákony podstatne menia pravidlá hry na finančných trhoch USA. Inštitucionálni investori môžu teraz legálne operovať v krypto priestore. Veľké fintech spoločnosti a banky, ako sú JPMorgan, PayPal, Fidelity a iné, získavajú nové zdroje príjmov prostredníctvom emisie stablecoinov a poskytovania infraštruktúrnych služieb. Kryptostartupy získavajú zrozumiteľné pravidlá vstupu na trh a možnosť legálne priťahovať investície. Súkromní používatelia získavajú oficiálne uznanie práv na používanie kryptoaktív a prístup k nim prostredníctvom bežných bankových rozhraní. Hedge fondy a venture kapitálové spoločnosti môžu teraz investovať do tokenov a blockchainových startupov bez nutnosti registrácie v komisii pre cenné papiere v ranom štádiu. To výrazne znižuje bariéry vstupu na trh s kryptomenami. Najväčšie investičné fondy a medzinárodné bankové skupiny (ako BlackRock, Goldman Sachs, HSBC) získavajú právny základ pre rozšírenie krypto služieb, vytvorenie tokenizovaných fondov, vydávanie stablecoinov alebo využívanie kryptomenovej infraštruktúry pre cezhraničné operácie.

Únik z pred krízou do kryptomien?

Cezhraničné operácie budú pre nich veľmi dôležité v prípade krízy svetového dolárového systému a začiatku rozpadu globálnej ekonomiky na veľké menové zóny. Utrpia malé neregulované burzy a p2p-zmenárne, ktoré na trhu nahradia regulované bankové a fintech štruktúry. Medzi poškodenými sa ocitne aj Federálny rezervný systém, ktorý stratí výhradné právo na emisiu a spolu s ním aj časť kontroly nad peňažnou zásobou a transmisným mechanizmom menovej politiky. Medzinárodný menový fond, ktorý bol pôvodne zameraný na spoluprácu s centrálnymi bankami a udržanie stability výmeny štátnych fiat mien, sa ocitá v situácii, keď popri nich bude paralelne existovať peňažná masa kryptomien, ktoré nie sú pod kontrolou štátov. Je možné, že v nových podmienkach sa MMF vzdá svojej úlohy v oblasti vypracovávania medzinárodných štandardov výkazníctva a výmeny údajov.

Aké sú teda kryptomenové ciele Trumpa?

Prijatie týchto troch zákonov možno považovať za bežnú americkú prax, keď politici, ktorí vyhrali voľby, konajú v záujme sponzorov, ktorí financovali ich kampaň. V skutočnosti však Trump sleduje strategické ciele tak v oblasti ekonomiky, ako aj v oblasti politiky. Zákaz úročenia „vkladov“ v kryptomene vytvára možnosť úverovania reálneho sektora bez ohľadu na to, akú sadzbu stanoví FRS. Bude to ale realizované, vzhľadom na to, že do hry s kryptomenou vstúpia banky, ktoré doteraz zarábali hlavne na obchodovaní s dolármi na finančných trhoch? Trump dúfa, že áno.

Čo sa Trumpovi určite podarí, je vymaniť sa z područia FED-u v otázke financovania deficitu štátneho rozpočtu USA. Niekoľko letných emisií amerických štátnych dlhopisov ukázalo, že na trhu nie sú voľné peniaze a záujem o nákup amerického dlhu, ktorý sa stáva toxický, postupne klesá. Administratíva Bieleho domu sa bude musieť zmieriť s ešte väčším zvýšením výnosov z pokladničných poukážok (t. j. s ešte väčším nárastom nákladov na obsluhu štátneho dlhu). Alebo sa bude musieť skloniť pred predsedom FRS a požiadať o novú emisiu dolárov (čo povedie k zrýchleniu inflácie) alebo o použitie neverejných nástrojov na odkúpenie štátnych dlhopisov bankami FRS (čo v podstate tiež znamená dodatočnú emisiu). Teraz môže kryptomenu (stablecoiny) emitovať akákoľvek banková alebo fintechová štruktúra, ktorá vlastní štátne dlhopisy. To znamená, že po vynaložení bežných dolárov na nákup amerických štátnych pokladničných poukážok môže ktorákoľvek banka vydať rovnaké množstvo kryptomien (stablecoinov), pričom v skutočnosti nestratí nič (a naopak, v perspektíve získa kupónové výplaty z pokladničných poukážok). Navyše, vytvorením decentralizovaného systému emisie stablecoinov sa Trump snaží podraziť nohy projektom na vytvorenie štátnych digitálnych mien, ktoré majú ako protivníci USA (v Rusku a Číne), tak aj spojenci (v Japonsku a EÚ). Donald Trump si pravdepodobne uvedomuje, že jeho kroky v perspektíve narušujú úlohu dolára ako svetovej rezervnej meny. Verejne to však nepriznáva. V duši však dúfa, že kanál financovania jeho politických oponentov, ktorí stoja za Demokratickou stranou USA a jej klientmi v Európe a Ázii (t. j. Federálnym rezervným systémom), bude fungovať s problémami. A tí, ktorí stoja za Trumpom, získajú zdroj emisie nezávislý od Federálneho rezervného systému.