Dnes, 5. februára, vyprší platnosť poslednej zostávajúcej zmluvy o kontrole jadrových zbraní medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Nekoná sa žiadne dramatické odstúpenie od dohody, žiadny krízový summit, a ani žiadne rokovania na poslednú chvíľu. Zmluva  New START, ktorá od roku 2011 obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc na 1 550 na každej zmluvnej strane, jednoducho prestane existovať.

Po prvýkrát za viac ako pol storočia budú dve najväčšie jadrové veľmoci sveta fungovať bez vzájomných obmedzení svojich arzenálov s dlhým doletom. A to nie kvôli zámernému politickému rozhodnutiu, ale kvôli niečomu oveľa prozaickejšiemu: politickej paralýze maskovanej ako „strategická trpezlivosť“.

Ticho, ktoré hovorí za všetko

V septembri 2025 ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby sa obe strany neformálne dohodli na dodržiavaní limitov jadrových hlavíc podľa zmluvy New START ešte jeden rok, kým budú rokovať o novej zmluve. Bola to priama ponuka: zachovať status quo, získať čas, pokračovať v rokovaniach.

Počiatočná reakcia prezidenta Donalda Trumpa bola pozitívna. „Znie to ako dobrý nápad,“ povedal verejne.

Lenže to bolo pred štyrmi mesiacmi. Odvtedy? Nič. Žiadne formálne prijatie. Žiadny protinávrh. Žiadny rámec rokovaní. Len ticho.

Kremeľ ešte tento týždeň oznámil, že stále čaká na oficiálnu odpoveď USA. Ruskí predstavitelia vyjadrili znepokojnenie nad týmto oneskorením a poukázali na to, že Putinov návrh nevyžaduje ratifikáciu Senátom, ani zložitý režim overovania, len vzájomný politický záväzok dodržiavať existujúce limity, ktoré podľa oboch strán už dodržiavajú.

Trumpova neochota reagovať nie je strategickou nejasnosťou, je to nerozhodnosť maskovaná ako zvažovanie. A dnes sa táto nerozhodnosť môže stať osudnou.

Vypršanie platnosti – čo v skutočnosti strácame?

Vypršanie platnosti je menej dôležité kvôli samotnému počtu bojových hlavíc, keďže ani jedna strana v skutočnosti neporušila limity, ale skôr kvôli tomu, čo sa skrýva za týmito číslami: rámec transparentnosti a vzájomnej zdržanlivosti, ktorý platí od roku 1972.

Keď zmluva New START zanikne:

Overovanie zmizne. Inšpekcie na mieste boli už v roku 2023 pozastavené, ale aspoň právny rámec stále existoval. Dnes zmizol aj ten.

Zastaví sa výmena údajov. Polročné aktualizácie počtu hlavíc a umiestnenia rakiet neboli len papierovaním, ale znižovali pravdepodobnosť fatálnych omylov. Teraz sa každá strana vráti k tomu, že sa bude spoliehať výlučne na spravodajské informácie, ktoré môžu byť nesprávne, bez povinnosti druhej strany opravovať záznamy.

Politický signál sa otáča. Zmluva implicitne hovorila: obaja vieme, že neobmedzená konkurencia je zlá pre všetkých. Jej zánik hovorí opak: Obmedzenia sú voliteľné. Dohody nemajú význam. Zbrojné preteky sú späť na programe.

Po prvýkrát od roku 1969 nebudú mať USA a Rusko žiadne obmedzenia svojich strategických arzenálov. Vstupujeme do nezmapovaného územia.

Čínska pasca a patová situácia

Prečo teda Trump jednoducho neprijme Putinovu ponuku? Jedným slovom: Peking.

Trump je od svojho prvého funkčného obdobia neústupný v tom, že akákoľvek nová kontrola zbrojenia musí zahŕňať Čínu. A v základných faktoch sa nemýli; čínsky arzenál rýchlo rastie. V súčasnosti má viac ako 500 bojových hlavíc a do roku 2030 sa blíži k 1 000.

Z Trumpovho pohľadu nemá zmysel obmedzovať arzenály USA a Ruska, zatiaľ čo Čína voľne buduje svoje. To je fér. Svet sa od roku 2010 zmenil.

Problém je však v tom, že Čína nemá absolútne žiadny záujem zasadnúť k rokovaniam o kontrole zbraní. Ich postoj je jasný: náš arzenál je stále oveľa menší ako váš, tak prečo by sme ho mali zmraziť? Tiež z časti majú pravdu.

Medzitým Rusko hovorí, že súhlasí s trojstrannými rokovaniami, ale len vtedy, ak sa na stole objavia aj britské a francúzske jadrové zbrane. USA a Európania to okamžite odmietajú.

Takže máme trojstrannú patovú situáciu, v ktorej každý žiada od ostatných, aby urobili prvý ústupok.

Trump stavia na to, že dokáže prinútiť Rusko aj Čínu k rokovaniam tým, že nechá vypršať platnosť zmluvy New START a pohrozí neobmedzeným zbrojením USA. Problém je, že neexistuje žiadny dôkaz, že táto nátlaková kampaň funguje. S Čínou to ani nehlo.  A Rusko je úplne spokojné s výrobou ďalších zbraní, ak je to hra, ktorú s USA hrajú.

Nechcelo sa im?

Zánik zmluvy New START je obzvlášť frustrujúci, pretože nie je výsledkom nezlučiteľných rozdielov. Zaniká, pretože nikto si nedal ako prioritu jej zachovanie.

Zmluva umožňovala len jedno predĺženie, ku ktorému došlo v roku 2021. Všetci vedeli, že je potrebné vypracovať novú zmluvu. Ale rokovania sa nikdy neuskutočnili.

Trumpov predchodca Joe Biden sa sústredil na Ukrajinu, čo politicky sťažilo rokovania o zbraniach. Trumpov návrat priniesol požiadavky na zapojenie Číny, čo situáciu ešte viac skomplikovalo.

A tak zmluva zanikla: bez nástupcuy, bez rokovaní a bez dohody o tom, čo by mal budúci rámec riešiť.

Obidve strany v zásade podporujú kontrolu zbraní. Ani jedna z nich však neurobila diplomatické kroky, aby sa to stalo.

Logika zbrojného preteku

Niektorí bagatelizujú okamžitý dopad a poukazujú na to, že žiadna strana nemôže rýchlo rozšíriť svoje arzenály. Technicky majú pravdu, nasadenie stoviek ďalších bojových hlavíc trvá najmenej rok.

Ale to nie je podstatné. Nebezpečenstvo nespočíva v okamžitom zvýšení arzenálu. Je to strategická logika, ktorú vytvára neobmedzená konkurencia.

Bez obmedzení musí každá strana plánovať na základe najhorších predpokladov – a tu sa začínajú tieto dve mocnosti pretekať.

Rusko by mohlo nasadiť 3 000 strategických hlavíc a USA musia predpokladať, že tak urobí. Rusko si urobí rovnaké výpočty. To vytvára bezpečnostnú dilemu – obranné zbrojenie vyvoláva ofenzívne reakcie, čo vedie k zbrojnému preteku, ktorý ani jedna strana nechce, ale obe sa cítia nútené pokračovať a predbiehať sa v ňom.

Burevestnik

Aj keby Trump rokoval, každý jeho nástupca čelí výzvam, ktoré v roku 2010 neexistovali. Rusko vyvinulo „exkluzívne“ systémy: jadrovú riadenú strelu Burevestnik, jadrové torpédo Poseidon, hypersonické kĺzavé strely… Tieto systémy nezapadajú do tradičných kategórií.

Každý komplexný nástupca zmluvy by sa musel zaoberať systémami krátkeho a stredného dosahu, exotickými spôsobmi dodávky, čínskym arzenálom (ak sa Peking zúčastní), britskými a francúzskymi silami (ak na tom bude trvať Rusko) a novými technológiami, ako sú hypersonika a umelá inteligencia.

To si vyžaduje roky technických rokovaní a nepretržité diplomatické úsilie. Lenže, nič z toho sa nedeje.

Ocitol sa svet na pokraji jadrovej vojny?

Denník to analyzuje nasledovne: Trumpovo mlčanie k Putinovmu návrhu na  predĺženiu jadrovej zmluvy nie je strategickou trpezlivosťou. Je to paralýza vyplývajúca z protichodných impulzov.

Trump chce „lepšiu dohodu“ vrátane Číny, čo je politicky nemožné v krátkodobom horizonte. Tiež chce pôsobiť „tvrdo“ voči Rusku, aby Putinov návrh vyzeral doma slabý. A chce si zachovať jadrovú prevahu, čo znamená žiadne budúce obmedzenia.

Tieto ciele sú nezlučiteľné s udržaním existujúcej kontroly zbraní. Trump teda nerobí nič a čaká, až sa podmienky magicky zosúladia.

A to sa tiež nedeje:  Čína nemá záujem. Rusko by radšej vyrábalo zbrane. Európski spojenci neponúknu svoje arzenály. A kým všetci čakajú, jediná funkčná zmluva vypršala.

Zvláštne je, že Putinov septembrový návrh – neformálne dodržiavať existujúce limity ešte jeden rok – sa v skutočnosti zhoduje s tým, čo Trump hovorí, že chce.

Získali by sa tak čas na komplexné multilaterálne rokovania, ktoré by nová zmluva vyžadovala. Ukázalo by sa, že obe strany berú prevenciu zbrojného preteku vážne. Vytvorilo by sa dokonca priestor na to, aby sa do rozhovorov zapojila Čína, aj keď to vyzerá nepravdepodobne.

Ale akceptovanie tohto návrhu by znamenalo, že Trump musí urobiť niečo, čo nenávidí: pristúpiť na odpoveď „áno“, aj keď to nie je to, čo si  predstavuje.

Svet sa zmenil

A tak po viac ako 50 rokov nepretržitej kontroly jadrových zbraní jednoducho zmluva New Start zanikla. Nie preto, že sa na svete vedú vojny. Nie preto, že obe strany majú nezlučiteľné rozdiely. Skončí to preto, že snaha o nejakú hypotetickú lepšiu dohodu zabránila udržaniu skutočnej dohody, ktorú sme mali.

Naposledy USA a Rusko fungovali bez vzájomných obmedzení v tejto oblasti v roku 1972. Vtedy bol svet oveľa jednoduchší – dve superveľmoci, jasné hranice, relatívne primitívne zbrane.

Teraz sa vraciame do toho neregulovaného priestoru, len tentoraz s hypersonickými raketami, autonómnymi systémami, kybernetickými hrozbami, pol tuctom jadrových veľmocí a aktívnymi vojnami na Ukrajine a na Blízkom východe.

A robíme to nie preto, že by sa niekto posadil a rozhodol, že je to rozumný krok, ale preto, že sme sa jednoducho… nedohodli vôbec. To nie je stratégia, to je nedbanlivosť. A v prípade jadrových zbraní nedbanlivosť zabíja.

Prečítajte si tiež:

• Dátum sa blíži. Kremeľ varuje pred nebezpečným obdobím
• Berlín vyzýva Peking na zdržanlivosť pri vývoji zbraní 
• Si Ťin-pching diskutoval s Vladimirom Putinom o rozvíjajúcich sa vzťahoch s USA a globálnych krízach