Orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch trestných stíhaní pre pomoc Ukrajine

Remeta uviedol k prípadu ukončenia zmluvy s ruskou spoločnosťou odvolávajúc sa na zistenia polície, že vedúci pracovník jedného z odborov rezortu obrany nekonal svojvoľne, keď zmluvu vypovedal. „Bolo preukázané, že abonentská zmluva bola ukončená na základe rozhodnutia ministra obrany SR a v zmysle jeho pokynov, teda uvedený riaditeľ nekonal svojvoľne,“ doplnil Remeta. Ako dodal, nástupnícka spoločnosť firmy, ktorá pôvodne zmluvu podpísala, proti tomu neprotestovala a rozhodnutie prijala.

Vojenské lietadlá MiG-29 Slovensko v roku 2023 za dočasne poverenej vlády darovalo Ukrajine zákonne. Remeta tento krok označil za efektívne nakladanie s majetkom štátu, keďže údržba strojov stála štát desiatky miliónov eur ročne a stíhačky nedokázali dostatočne chrániť vzdušný priestor krajiny.

„Na základe vykonaného vyšetrovania bolo dokazovaním preukázané, že teda členovia vlády pri darovaní vojenskej techniky Ukrajine nekonali v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo žeby vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, alebo žeby túto právomoc prekročili,“ vyhlásil prokurátor.

OČTK dospeli k podobnému záveru aj v prípade systému S-300. Podozrenia, že vtedajší minister obrany Jaroslav Naď uviedol do omylu vládny kabinet, ktorý potom darovanie schválil, sa podľa prokurátora nepotvrdili.

„Vzdušný priestor SR v prípade vojny alebo vojnového stavu nebolo možné plnohodnotne chrániť pomocou dostupných systémov Ozbrojených síl SR z dôvodu nedostatočného počtu a interoperability prostriedkov protivzdušnej obrany a taktických lietadiel,“ povedal na tlačovej konferencii k prípadu Remeta.

Priblížil, že ministerstvo obrany počítalo hodnotu lietadiel či taktiež raketových systémov Kub na základe účtovnej hodnoty, ktorá sa však časom nemení a neklesá. Približne 40-ročné vybavenie malo podľa šéfa krajskej prokuratúry v skutočnosti takmer nulovú hodnotu, no rezort obrany argumentoval škodou viac ako pol miliardy eur. S účtovnou hodnotou podľa neho pracovala aj správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

Prokurátor doplnil, že Krajská prokuratúra v Bratislave registruje ďalšie dve trestné oznámenia súvisiace s pomocou Ukrajine. „Jedno trestné oznámenie smerovalo voči policajtovi, ktorý vo veci konal. Druhé trestné oznámenie smerovalo k ďalším osobám, ktoré vtedy na ministerstve obrany pôsobili a predkladali podklady bývalému exministrovi obrany, keďže tieto napadli len minulý týždeň. Budú predmetom samostatného konania,“ uviedol.

Prípady súvisiace s darovaním vojenskej techniky Ukrajine vyšetruje na Úrade boja proti organizovanej kriminalite tím Darca. Zriadili ho v novembri 2024 po zverejnení správy NKÚ. Jeho úlohou je venovať sa podozreniam z protiprávneho konania v súvislosti s darovaním slovenskej vojenskej techniky za stovky miliónov eur na Ukrajinu v minulom volebnom období. Prešetrovať má podozrenia smerujúce k vtedajším predstaviteľom rezortu obrany a členom vlády.

Melicher: Prokuratúra v prípade darovania stíhačiek odignorovala argumenty MO

Rozhodnutie prokuratúry odmietnuť stíhanie darovania stíhačiek a ďalšej vojenskej techniky Ukrajine akoby naznačovalo občanom i každej ďalšej budúcej vláde, že oberať štát o jeho majetok je v poriadku a akoby aj v súlade s dobrými mravmi. V reakcii na informácie bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu o zastavení stíhania to vo videu na sociálnej sieti uviedol štátny tajomník Ministerstva obrany (MO) SR Igor Melicher.

„Pán prokurátor odignoroval kvalifikovanú sťažnosť a argumenty ministerstva, naopak stačilo mu stotožniť sa s vyjadreniami bývalého ministra Jaroslava Naďa,“ upozornil Melicher. Rozhodnutie prokuratúry rešpektuje, no nesúhlasí s ním. „Vychádza z invalidných a často nezmyselných záverov,“ vyhlásil. Poukázal pri tom na argumentáciu, že SR darovaním techniky nevznikla žiadna škoda. „Stíhačky i protilietadlový systém mali v tom čase hodnotu pol miliardy eur. Hoci išlo o staršiu techniku, stále bola funkčná,“ oponuje štátny tajomník.

Za chybu považuje aj to, že prokuratúra neprihliadala na právne prekážky darovania, ku ktorému pristúpila vláda v demisii a že za relevantné súhlasné stanovisko o legitimite darovania považuje potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. „Samozrejme, že z ministerstva to potvrdili, veď boli súčasťou jednej vládnej koalície, takže boli skôr komplicmi, nie nezaujatým subjektom,“ podotkol Melicher. Prokurátor podľa neho úplne opomenul stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Komenského či Najvyššieho kontrolného úradu k tejto veci.

Postoj Remetu vníma zároveň ako snahu zapáčiť sa opozičným poslancom a získať body pri prípadnom uchádzaní sa o post generálneho prokurátora.

Orgány činné v trestnom konaní (OČTK) uzavreli tri zo štyroch trestných stíhaní v súvislosti s pomocou Ukrajine počas minulého volebného obdobia. Zastavením trestného stíhania alebo odmietnutím trestného oznámenia uzavreli OČTK prípady darovania stíhačiek MiG-29, protileteckého systému S-300 aj prípad vypovedania zmluvy s ruskou firmou zabezpečujúcou servis stíhačiek. Polícia naďalej vyšetruje odovzdanie technickej dokumentácie vojenskému atašé Ukrajiny. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta.