Madrid 28. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Emilio Morenatti)
Hans-Christian Rößler na portáli Frankfurter Allgemaine Zeitung publikoval článok o posledných udalostiach v Katalánsku. V prípade vyhlásenia nezávislosti Katalánska ide o najväčšiu španielsku politickú krízu od smrti caudilla Franca
Včera v piatok katalánsky parlament hlasoval za nezávislosť, Španielsko sa rozhodlo pre nútenú správu celého Katalánska na základe 155. článku španielskej ústavy. Prví Katalánci s katalánskymi pruhovanými zástavami Estelada dorazili ku katalánskemu Ciutadella Park už v piatok ráno, katalánska polícia však uzavrela celú oblasť v okolí katalánskeho parlamentu. Množstvo demonštrantov a priaznivcov nezávislosti Katalánska sa teda zhromaždilo na bulvári Lluis Companys.
Už 10. 10. 2017 sa tam stretli tisíce Kataláncov, aby oslávili zrodenie svojho nového, vlastného štátu. Na parlamentnom zasadaní však regionálna hlava Katalánska Carles Puigdemont prekvapivo odmietol výsledky referenda o nezávislosti Katalánska. Demonštranti na bulvári Llui Companys ostali zaskočení a sklamaní, španielska polícia proti demonštrantom zasahovala s nebývalou brutalitou.
O takmer dva týždne neskôr sa katalánske štátoprávne aktivity obnovili s novou silou. Napätie začalo rásť vo štvrtok, kedy katalánsky parlament rokoval znova o nezávislosti, sa španielska kríza prehĺbila. Puigdemont odmietol predstavy španielskeho premiéra Mariana Rajoya a takisto odmietol využitie možností, ktoré ponúka 155. článok španielskej ústavy.
Rezolúcia schválená regionálnym parlamentom v Barcelone pri opozičnom bojkote hlasovania vyhlásila Katalánsko za nezávislý, suverénny a sociálnodemokratický štát. Vyzvala tiež Španielske kráľovstvo na rokovania „o spolupráci pri zakladaní novej republiky“ a ďalšie krajiny a medzinárodné inštitúcie, aby nezávislé Katalánsko uznali. Na prechodnú dobu Katalánci príjmu prechodnú ústavu, Madrid s týmito aktivitami samozrejme nesúhlasí a označuje katalánske aktivity za nelegálne a nelegitímne.
Katalánsky premiér Puidgemont ešte vo štvrtok zvažoval riešenie, že vypíše predčasné voľby namiesto vyhlásenia nezávislosti a uchráni tak Katalánsko pred priamou správou Madridu, napokon sa však rozhodol, aby situáciu riešil regionálny parlament. Zasadanie katalánskeho parlamentu sa začalo so sklzom.
Madrid potvrdil, že obviní katalánskych politikov zo vzbury a snáh o likvidáciu španielskeho štátu, za čo im hrozí až 25 rokov väzenia. Madrid sa chystá potrestať najmä predsedu katalánskej regionálnej vlády Carlesa Puigdemonta a predsedníčku katalánskeho regionálneho parlamentu Carmu Forcadellovú, ktoré sa angažovali v rezolúcii o nezávislosti Katalánska najviac. Katalánski poslanci z obáv pred španielskym postupom hlasovali tajne.
Španielsky premiér Mariano Rajoy oznámil rozhodnutie odvolať katalánsku regionálnu vládu a rozpustiť tamojší parlament. Takisto potvrdil, že požiada Ústavný súd v Madride, aby deklaráciu označil za nelegálnu. Súd už informoval, že svoje rozhodnutie vynesie v najbližších dňoch.
Podľa Rajoyových predstáv právomoci katalánskeho kabinetu prevezme centrálna vláda v Madride. Nové voľby sa v regióne majú konať 21. decembra. Madrid odvolal šéfa katalánskej polície a viacero ďalších vysoko postavených politikov.
Španieli rátajú s tým, že jednostranne deklarovanú katalánsku samostatnosť neuzná ani Španielsko a ani EÚ a španielske elity vnímajú katalánske aktivity ako symbolické gesto. Ak sa Madrid rozhodne presadiť svoje problémy silou, situácia môže eskalovať nežiadúcim smerom.
Brusel však považuje za jediného partnera pre dialóg Španielsko, takisto Washington sa vyjadril proti uznaniu jednostrannej katalánskej nezávislosti. Moskva reagovala slovami, že ide o vnútornú španielsku záležitosť.