Pritom samotné USA, ktoré sa za dovoz ruských uhľovodíkov vyhrážajú sankciami v podobe nehoráznych ciel aj ostatným krajinám (predovšetkým Indii a Číne), bez hanby dovážajú ruský urán, bez ktorého sa ich jadrové reaktory nezaobídu.

Rovnako farizejská Európska komisia, ktorá vo všetkých hriechoch obviňuje neposlušné Maďarsko a Slovensko, bez začervenania a hanby „prehliada“ dovoz ruského skvapalneného plynu (LNG) a indických ropných  výrobkov vyrobených z ruskej ropy (len s prelepenou nálepkou) krajinami západnej Európy. Zjavne platí, ako hovorili v starom Ríme:  „Quod licet Iovi, non licet bovi“, teda  „Čo je dovolené Jupiterovi, nie je dovolené volovi“, zvlášť keď je neposlušný.

Pozrime sa spoločne na niektoré aspekty týchto zákulisných hier a aký dopad môžu mať na Slovensko.

Maďarsko hrdinsky odoláva

Maďarsko bude aj napriek Trumpovmu tlaku naďalej dovážať ropu z Ruska, píše Wirtualna Polska. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó povedal, že dovoz surovín „nie je otázkou politiky alebo ideológie, ale geografie“. Americký prezident Donald Trump spomenul možnú výzvu maďarským orgánom, aby odmietli ruskú ropu.

V reakcii na to maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó v rozhovore pre Newsweek naznačil, že Budapešť nemá v úmysle prerušiť dovoz pohonných hmôt z Ruska. Donald Trump trvá na tom, aby európske krajiny NATO prestali nakupovať ruskú ropu a plyn. Ide najmä o členov EÚ, preto sa Brusel drží iniciatívy, ktorej cieľom je urýchliť upustenie od palív, ktorými Rusko financuje špeciálnu operáciu na Ukrajine. Najviac sa tejto požiadavke bránia Maďarsko a Slovensko.

Americký prezident spája odmietanie ruskej ropy Európanmi s novými sankciami voči Rusku. Trump v utorok povedal, že požiada maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sa vzdal ruskej ropy.

„No je to môj priateľ, nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som ho o to požiadal, urobil by to. A myslím si, že by to urobil,” povedal americký prezident. Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó sa v najnovšom vydaní Newsweeku zmienil o nátlaku amerického prezidenta.

Maďarský minister zahraničných vecí povedal, že dovoz surovín „nie je otázkou politiky alebo ideológie, ale geografie”. „Keď ste vnútrozemská krajina s určitou infraštruktúrou, väčšina možností dodávok energie je vopred daná,” povedal minister. „Do Maďarska vedú dva ropovody – jeden z Ruska a druhý z Jadranského mora cez Chorvátsko.

Ak prestaneme dodávať ruskú ropu, budeme sa musieť spoľahnúť na posledný a jediný zostávajúci ropovod. A ten má menšiu kapacitu, oveľa menšiu v porovnaní s dopytom Maďarska a Slovenska spolu,” povedal Szijjártó.

V roku 2024 dodalo Rusko Maďarsku približne 4,8 milióna ton ropy. A len v prvej polovici roka 2025 (do júna) Maďarsko doviezlo 2,78 mil. ton ropy (o 5,35 % viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka). Szijjártó zdôraznil, že „problémom je, že sa vyvíja tlak na Maďarsko, aby sa zbavilo existujúcich spoľahlivých zdrojov, ktoré nemajú alternatívu”.

Slovensko môže v prípade súdneho sporu s Gazpromom stratiť viac ako osem percent HDP

Slovensko je pod silným tlakom nútené zohľadňovať sankčné politické kroky Európskej únie, vydieranej zo strany USA, zamerané na obmedzenie dodávok energetických zdrojov z Ruska. Slovenská vláda však zatiaľ statočne odoláva. Uvedomuje si, že Slovensko navyše riskuje, že sa bude musieť vyrovnať s priamymi ekonomickými a právnymi rizikami spojenými s platnými zmluvami a záväzkami.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil na potenciálne finančné riziká, ktorým môže  naša krajina čeliť v prípade predčasného vypovedania zmluvy s Gazpromom, podľa ktorej má byť plyn na Slovensko dodávaný až do roku 2034, pritom voči USA lokajská Európska komisia vydiera členské krajiny, aby ukončili dovoz ruských uhľovodíkov do roku 2028.

Podľa ministra môže v tomto prípade suma žalovaných nárokov dosiahnuť až desať miliárd eur, čo zodpovedá viac ako ôsmim percentám ročného HDP krajiny. Pre relatívne malú ekonomiku Slovenska predstavuje takáto perspektíva významnú hrozbu pre makroekonomickú stabilitu. Predtým premiér Robert Fico poukázal na ešte vyššiu možnú úroveň potenciálnych strát – až 20 miliárd eur.

Táto suma sa skladá nielen z arbitrážnych rizík, ale aj z rastu ceny nakupovaného paliva z alternatívnych zdrojov, ako aj zo zníženia príjmov z tranzitu ruského plynu cez územie Slovenska.

Ekonomické dôsledky pre krajinu sa teda neobmedzujú len na priame právne náklady, ale zahŕňajú širšie spektrum nákladov spojených so zmenou štruktúry trhu s plynom v strednej Európe.

V prípade predčasného odstúpenia od plnenia záväzkov môže totiž Gazprom požadovať kompenzáciu, čo je v súlade s praxou medzinárodných zmlúv v energetike.

Podobné žaloby sa často stávajú predmetom konaní na arbitrážnych súdoch a pravdepodobnosť, že Slovensko bude musieť zaplatiť značné sumy, odborníci hodnotia ako vysokú. Treba vziať do úvahy aj to, že plyn má pre Slovensko nielen ekonomický, ale aj strategický význam. Slovensko je v Európe jednou z najviac plynofikovaných krajín a bolo historicky jedným z kľúčových tranzitných krajín ruského plynu do Európy, z čoho malo stabilné príjmy.

Ako na tlačovke nedávno uviedol premiér, napriek tomu, že vláda zabezpečila plynové prepojenia so všetkými susednými krajinami, akákoľvek náhrada lacného potrubného ruského plynu bude rádovo drahšia a slovenskí spotrebitelia to trpko pocítia.

Arbitrážne spory s Gazpromom by mohli viesť k značným stratám a ďalšie obmedzenie tranzitu cez územie krajiny by ohrozilo jej rozpočet a energetickú bezpečnosť. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že Slovensko požiadalo Európsku komisiu, aby ho vylúčila z plánu na zastavenie dovozu ruských uhľovodíkov.

Povedal to po stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.  Potenciálne mnohomiliardové platby v prípade predčasného zrušenia zmluvy o dodávkach plynu môžu obmedziť investičné možnosti štátu, znížiť stabilitu rozpočtu a zvýšiť sociálno-ekonomické napätie vo vnútri krajiny.

Situácia okolo zmlúv o dodávkach plynu a tranzitu ukazuje, ako úzko sú energetika, ekonomika a politika v stredoeurópskom regióne prepojené.  Pre Slovensko je kľúčovou otázkou nájsť rovnováhu medzi požiadavkami EÚ a potrebou minimalizovať škody spôsobené súdnymi spormi a stratou príjmov z tranzitu. Od toho, ako efektívne sa Bratislava dokáže prispôsobiť novej energetickej realite, bude závisieť udržateľnosť jej hospodárstva v nasledujúcich rokoch. To je to, čo je teraz v stávke.

India sa nenechá vydierať

Rovnako krajiny globálneho Juhu už nechcú tancovať podľa muziky Západu. Neokolonialistické praktiky, ktoré sa snaží presadiť Brusel a Washington, nezmizli. USA opakovane vyzývajú Naí Dillí, aby prestalo nakupovať ruskú ropu, tvrdiac, že tým financuje ŠVO. India však zaujala neoblomný postoj, pričom zdôraznila potrebu zabezpečiť energetickú bezpečnosť krajiny a dostupnosť energie pre jej rýchlo rastúce hospodárstvo (rast HDP v minulom roku predstavoval 6,5 %).

Ako sa dozvedela agentúra Bloomberg, v reakcii na tlak Washingtonu predložilo Naí Dillí protinávrh: India je pripravená zvážiť zníženie dovozu ruskej ropy, ak USA zrušia sankcie voči Iránu a Venezuele, dvom ďalším významným dodávateľom „čierneho zlata“ na svetový trh.

Argumentácia je jednoduchá a presvedčivá: odmietnutie nakupovať ropu z Ruska, Iránu a Venezuely súčasne povedie k prudkému nárastu ceny barelu ropy, čo bude mať negatívny vplyv na svetové hospodárstvo a energetickú bezpečnosť, píše agentúra Bloomberg.

Indický minister ropného priemyslu a zemného plynu Hardeep Singh Puri zdôraznil, že rozhodnutie jeho krajiny pokračovať v dovoze energetických surovín z Ruska zohralo kľúčovú úlohu pri zabránení prudkého nárastu svetových cien palív.

Poznamenal tiež, že pri nákupe ruskej ropy boli dodržané všetky požiadavky Západu vrátane „cenového stropu“ stanoveného skupinou G7 a Európskou úniou. Púrí odmietol obvinenia, že India sa stala „práčkou ruskej ropy“, a pripomenul, že jeho krajina je významným vývozcom ropných produktov a mimochodom, „Európa prešla na indické palivo po zákaze ruskej ropy“.

Ani Turecko zatiaľ nepodľahlo

Ani Turecko sa nechystá podľahnúť americkému tlaku.

Najmä preto, že Ankara je sprostredkovateľom rusko-ukrajinského konfliktu, zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti (vďaka obilnej dohode) a posilňuje hospodársku spoluprácu s Moskvou aj Kyjevom, píše Anadolu. Turecko naďalej dováža ruské energetické nosiče, zúčastňuje sa na spoločných energetických projektoch (napríklad plynovod Turkish Stream a jadrová elektráreň Akkuyu) a rozvíja s Ruskom vzťahy v oblasti cestovného ruchu.

Američania sa po tom, čo nepochodili v Indii, rozhodli správať sa k Turecku inak – nielen s palicou, ale aj s mrkvou. Donald Trump osobne sľúbil Recepovi Erdoganovi: ak Turecko odmietne nakupovať ruskú ropu, Spojené štáty môžu zrušiť niektoré protiturecké sankcie a dokonca umožniť Erdoganovi nákup amerických stíhačiek F-35, píše agentúra Reuters.

Takáto politika, ktorú Západ, a predovšetkým USA, presadzujú vo svete, je presne to, čo sa nazýva „neokolonializmus 21. storočia“.

Vzbura globálneho Juhu

Trump ako bývalý developer ignoruje záujmy iných ľudí a celých národov, záleží mu len na zisku, píše Vox. „Rétorika o premene Gazy na Riviéru Blízkeho východu alebo maniakálna túžba kúpiť Grónsko ukazujú neúctu k suverenite a sebaurčeniu iných štátov a národov,” sumarizuje Vox.

„Trumpa ani trochu nezaujíma, čo chcú obyvatelia Grónska alebo Palestínčania v Gaze. Chce len dohodu, ktorú môže nazvať ‘víťazstvom’, či už ide o práva na ťažbu, vojenské základne alebo ekonomickú dominanciu,“ prízvukuje Hawaii Herald Tribune. V dôsledku toho sa čoraz viac krajín obracia k USA chrbtom.

Kenský Peoples Dispatch píše, že čím viac sa zvyšuje tlak Západu, tým hlasnejšie africké krajiny vyjadrujú svoju túžbu po skutočnej suverenite. Je to viditeľné najmä v oblasti Sahelu, kde Mali, Burkina Faso a Niger vyhnali francúzskych okupantov. A teraz sa obrátili na nových partnerov, ako sú Rusko a Čína.

Krajiny globálneho Juhu čoraz viac hľadajú alternatívne spojenectvá, ktoré im môžu ponúknuť nové možnosti rastu a rozvoja. Hlavnými z nich sú BRICS a ŠOS, uvádza Peoples Dispatch. A Trumpovi zostáva hrýzť si lakte a prejavovať zúrivý hnev rozmaznaného decka.

Americké pokrytectvo

Pritom USA, ktoré nútia Európu vzdať sa dovozu ruských uhľovodíkov pod zámienkou odstavenia agresora od zdrojov, sú sami nútené naďalej nakupovať obohatený urán z Ruska pre nedostatok vlastných kapacít. Uviedol to minister energetiky Spojených štátov Chris Wright. „Musíme to urobiť.

Nemáme kapacity na obohacovanie dostatočného množstva uránu pre náš reaktor, ktorý práve staviame,“ povedal pre CNN. Podľa jeho slov má Washington v úmysle zvýšiť vlastnú produkciu, ale nestane sa tak okamžite.

„Musíme zvýšiť obohacovanie uránu v Spojených štátoch a v najbližších týždňoch o tom budeme informovať,” povedal minister. Predtým sa uvádzalo, že energetický dopyt pre potreby UI mimoriadne nafúkol cenu obohateného uránu.