Posun v prípade sabotáže plynovodu Nord Stream

Podľa informácií televízie ARD, denníka Süddeutsche Zeitung (SZ) a týždenníka Die Zeit generálny prokurátor Jens Rommel po prvýkrát vzniesol obžalobu proti podozrivému sabotérovi. Najvyšší nemecký prokurátor tak Ukrajincovi Serhijovi K. vyčíta útoky na civilnú energetickú infraštruktúru – čo podľa medzinárodného trestného práva predstavuje vojnový zločin – spôsobenie výbuchu , ako aj zničenie stavieb.

Podľa zistení vyšetrovateľov K. viedol sabotážny tím. Velil tiež na palube lode „Andromeda“. V súčasnosti sa nachádza v predbežnej väzbe v Hamburgu, potom čo bol minulé leto zatknutý počas dovolenky v Taliansku.

Zjavne drvivé dôkazy

Podľa informácií staníc ARD, SZ a denníka Die Zeit majú byť dôkazy proti K. drvivé. Ukrajinec vraj okrem iného z väzby v Taliansku, kde čakal na vydanie, telefonoval s príbuznými a známymi o útokoch – a tým sa sám usvedčil. Vyšetrovatelia údajne našli aj v jeho mobilnom telefóne dôkazy o tom, že bol do útoku zapletený. Ukrajinská posádka s viacerými civilnými potápačmi mala pred takmer štyrmi rokmi umiestniť na dne Baltského mora domácky vyrobené bomby.

26. septembra 2022 odpálili výbušné zariadenia vybavené časovými rozbuškami a zničili tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Plynovody boli vybudované na dovoz plynu z Ruska.

V priebehu vyšetrovania odborníci z Federálneho kriminálneho úradu a Federálnej polície objavili na plachetnici s názvom „Andromeda“ stopy zmesi vojenských výbušnín hexogénu a oktogénu. Celkovo bolo identifikovaných sedem podozrivých – jeden z nich, vojak, však medzitým údajne padol v boji proti Rusku. Vyšetrovatelia odhalili podozrivých okrem iného na základe kontrolných údajov poľskej pohraničnej stráže.

Člen vojenskej špeciálnej jednotky

Z rozhodnutia Spolkového najvyššieho súdu (BGH) z decembra vyplýva, že K. mal byť príslušníkom elitnej jednotky. V rozhodnutí sa uvádza, že v čase spáchania činu mal byť „členom vojenskej špeciálnej jednotky ukrajinských ozbrojených síl v dôstojníckej hodnosti – teda s veliteľskou zodpovednosťou“. Na aktuálnu žiadosť o stanovisko advokáti K. zatiaľ neodpovedali. V rozhodnutí BGH sa tiež uvádza, že čin bol s vysokou pravdepodobnosťou spáchaný „na príkaz cudzieho štátu“ v rámci operácie tajných služieb.

Zodpovednosť za to majú mať štátne orgány v Kyjeve. Za organizátorom útoku je pravdepodobne bývalý ukrajinský dôstojník tajnej služby Roman Červinskyj. On tieto obvinenia popiera. Podľa informácií zasvätených osôb mala túto citlivú operáciu schváliť vtedajší náčelník ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Aj Zalužnyj to popiera. Nie je jasné, či bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o tom informovaný Zalužným. „Som prezident a vydávam príslušné rozkazy,“ povedal Zelenskyj v minulosti. „Ukrajina nič také neurobila. Nikdy by som tak nekonal.“ Sabotéri však po ruskom útoku na Ukrajinu zrejme považovali plynovody za legitímny vojenský cieľ.

Odvolanie zamietnuté

Ako vyplýva z odvolania proti väzbe, ktoré podala obhajoba obžalovaného Serhija K., Ukrajinec žiadal ochranu pred ďalším trestným stíhaním na základe takzvanej funkčnej imunity. Argumentoval, že keďže útok na potrubia bol vojenským činom proti Rusku, K. konal ako vojak. Zničenie infraštruktúry, ktorá bola dôležitá pre Rusko, bolo podľa medzinárodného práva povolené. Spolkový najvyšší súd sťažnosť zamietol. Proces proti Serhijovi K. by mal začať na jeseň pred Hanseatským vrchným krajským súdom v Hamburgu.

Vyšetrovatelia spočiatku dúfali, že v Nemecku budú môcť postaviť pred súd aspoň jedného ďalšieho podozrivého. Podľa vyšetrovania sa na akcii mal ako potápač podieľať Ukrajinec Volodymyr S. Podľa zatykača mal spolu s ďalšími osobami „v rámci deľby práce“ umiestniť na potrubia celkovo „aspoň štyri výbušné zariadenia“ – pričom S. sa „ako potápač podieľal na ponoroch zameraných na umiestnenie výbušných zariadení“. Ukrajinec bol zadržaný minulý september v Poľsku, kde žije so svojou rodinou.

Súd vo Varšave prekvapivo zamietol vydanie tohto muža – čo je v rámci Európskej únie veľmi zriedkavý prípad. Sudca odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že útok na ropovody treba chápať ako vojenskú akciu v rámci vojny. Pre jednotlivca preto nemôže platiť trestnoprávna zodpovednosť. Sudca zároveň spochybnil, či Nemecko má v tomto prípade vôbec právomoc, keďže k výbuchom došlo v medzinárodných vodách. S. sám povedal poľským novinárom, že v Nemecku nespáchal žiadny trestný čin a potrubia nevyhodil do vzduchu. Jeho advokát počas pojednávania vysvetlil, že jeho klient nebol ani na Baltskom mori, ani v armáde. K prekvapivému zamietnutiu vydania sa vyjadril dokonca aj poľský premiér Donald Tusk: Podľa šéfa vlády nie je v záujme Poľska tohto muža vydať.