Celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva majú byť v budúcom roku v sume 348 miliónov eur. Sú tvorené najmä zdrojmi Európskej únie (EÚ) a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú protipovodňové opatrenia, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Súčasťou výdavkov tejto oblasti sú aj zdroje štátneho rozpočtu smerujúce do Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva a pre Slovenský vodohospodársky podnik.

Na ochranu ovzdušia majú smerovať výdavky v objeme 7,28 milióna eur a zahŕňajú aj sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia podľa zákona o ochrane ovzdušia prostredníctvom SHMÚ.

Na odpadové hospodárstvo sa rozpočtujú výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania v objeme 28 miliónov eur. Prostriedky majú slúžiť na dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva.

Výdavky na ochranu prírody a krajiny majú v budúcom roku predstavovať sumu 35 miliónov eur. Je určená na výskum a tvorbu legislatívy v oblasti geológie a ochrany prírody, praktickú starostlivosť o chránené územia a živočíchy, ako aj environmentálnu výchovu.

Na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy a na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo sa v roku 2025 nerozpočtujú žiadne výdavky.

Na administratívu má ísť 42 miliónov eur. Peniaze majú byť určené na financovanie činností vykonávaných ústredným orgánom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP). Okrem toho tam patria prostriedky na výchovu, vzdelávanie, propagáciu, výskum, vývoj a inovácie a príspevky medzinárodným organizáciám.

Ďalších 84,6 milióna eur je tvorených zdrojmi z plánu obnovy, ktoré spravuje SAŽP. Pôjdu najmä na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov.

Výdavky Modernizačného fondu predstavujú objem 384 miliónov eur. Použiť sa majú najmä na schému štátnej pomoci pre teplárenské spoločnosti, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov, budovanie obnoviteľných zdrojov energie, prípadne na projekty na výrobu obnoviteľného vodíka. V životnom prostredí sú alokované aj ďalšie výdavky Environmentálneho fondu v celkovom objeme 296 miliónov eur.

Na obranu by v roku 2025 malo ísť takmer 2,8 miliardy eur

Na obranu by v roku 2025 mali ísť dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo je necelých 2,8 miliardy eur. Investovať aspoň dve percentá do obrany je jedným zo záväzkov členských štátov NATO. Vyplýva to z Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, ktorý v utorok schválila vláda.

Takmer celá suma určená na obranu štátu by podľa návrhu mala ísť ministerstvu obrany (MO).

“Výdavky kapitoly MO SR na rok 2025 sa rozpočtujú v sume 2,78 miliardy eur a predstavujú medziročný nárast vo výške 167 miliónov eur,” uviedol rezort.

Z materiálu tiež vyplýva, že najväčšími projektami, ktoré má MO SR rozbehnuté, je obstarávanie stíhačiek F-16, pásových bojových vozidiel či bojových obrnených vozidiel 8×8.

Dve percentá HDP pre obranu Slovensko rozpočtuje od roku 2023. V roku 2023 rezort obrany vynaložil 1,74 percenta HDP.

“MO SR čerpalo oproti návrhu o 280 miliónov eur menej na bežných výdavkoch a o 32 miliónov eur menej na kapitálových výdavkoch a spolu s prostriedkami z minulých rokov prenieslo do ďalšieho roka kapitálové výdavky vo výške 126 miliónov eur,” píše Ministerstvo financií SR v materiáli.

Štát vo vynakladaní dvoch percent HDP na obranu plánuje pokračovať aj v ďalších rokoch.

Na podporu športu v roku 2025 plánuje štát vyčleniť 171 miliónov eur

Štát by mal šport a jeho rozvoj podporovať v roku 2025 sumou 171 miliónov eur. Financovať ho bude prostredníctvom kapitol štyroch ministerstiev a Fondu na podporu športu (FNPŠ). Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025 z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v utorok schválila vláda.

Najväčšia časť výdavkov na šport bude financovaná prostredníctvom kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR vo výške 157 miliónov eur vrátane 60 miliónov pre FNPŠ.

“Výdavky sú na financovanie školského a univerzitného športu, na príspevok uznanému športu, príspevok za zásluhy v športe, na financovanie športu zdravotne znevýhodnených, športu súvisiaceho s reprezentáciou SR na medzinárodných športových podujatiach,” vysvetľuje MF.

“Vo výdavkoch na šport sú rozpočtované aj prostriedky na dobudovanie športovej infraštruktúry národného významu v sume 13,3 milióna eur,” dodáva ministerstvo.

Poukazuje aj na to, že významným zdrojom financovania športu je odvod z prevádzkovania lotériových hier, ktorý sa na základe predikcie z roku 2024 premieta do návrhu rozpočtu na rok 2025 vo výške 50 miliónov eur.

Do rozpočtu boli zapracované výdavky v roku 2025 v sume 500.000 eur na zabezpečenie účasti Športovej reprezentácie SR v rokoch 2025 až 2027 na Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo, Zimných paralympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo, 25. Letných deaflympijských hrách 2025 v Tokiu a Svetových zimných hrách špeciálnych olympiád 2025 v Turíne.

“Zároveň došlo k zvýšeniu rozpočtu príspevkových organizácií Národné športové centrum a Antidopingová agentúra SR celkovo o 1,15 milióna eur,” dodáva MF.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR po delimitácii prostriedkov športu do kapitoly MCRŠ SR bude naďalej financovať projekty “Tréneri v škole” a “Športové súťaže”, na ktoré je v rozpočte rezortu školstva na rok 2025 alokovaná suma 1,74 milióna eur.

Osobitné kapitoly pre šport majú vo svojich rozpočtoch aj Ministerstvo obrany SR (8,7 milióna eur) a Ministerstvo vnútra SR (3,5 milióna eur).

Autori materiálu upozorňujú, že cieľom je podporovať šport pre všetkých ako odporúčaný spôsob aktívneho životného štýlu širokej verejnosti, najmä detí a mládeže.

“V porovnaní s priemerom krajín EÚ (aj V3) boli verejné zdroje vynakladané na šport a rekreáciu na Slovensku dlhodobo podpriemerné. Vytvorenie MCRŠ a takisto zvýšenie alokácie Fondu na podporu športu z 20 na 60 miliónov eur ročne by mali priblížiť výdavky k úrovniam európskeho priemeru,” dodáva predkladateľ.

V roku 2025 má ísť na zdravotníctvo 9,6 miliardy eur

Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2025 úroveň 9,6 miliardy eur. Ide o medziročný rast 691 miliónov eur, teda o 7,76 percenta oproti schválenému rozpočtu 2024. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktorý v utorok schválila vláda.

“Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR a z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR,” uviedlo v návrhu ministerstvo financií.

Výdavky na verejné zdravotné poistenie sa očakávajú na úrovni 8,5 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy. Výdavky určené pre zdravotnícke zariadenia predstavujú 3,21 miliardy eur. Štát má za svojich poistencov zaplatiť 2,3 miliardy eur.

Rozpočet pre kultúru ráta s výdavkami vo výške 529 miliónov eur

Na výdavky v oblasti kultúry by mal štátny rozpočet na rok 2025 disponovať sumou 529 miliónov eur. Najvýznamnejšiu položku výdavkov predstavujú výdavky verejnoprávnych inštitúcií, najmä STVR, druhá najväčšia suma sa týka činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to z predloženého návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v utorok schválila vláda.

“V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2024 predstavuje alokácia zvýšenie o vyše 31 miliónov eur, teda viac ako šesť percent,” uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ.

Upozornilo, že výdavky na kultúru ovplyvnili viaceré tituly – novelizácia zákonov, ktoré zvýšili transfer pre Fond na podporu umenia (FPU) o vyše 10 miliónov eur, zvýšenie výdavkov pre STVR o 15,8 milióna eur v nadväznosti na rast HDP, takisto rast výdavkov pre Európske hlavné mesto kultúry 2026 o 2,1 milióna eur. O rovnakú sumu sa zvýšili výdavky pre príspevkové organizácie v súvislosti s rastom minimálnej mzdy, rozpočet tiež zohľadňuje medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí o 1,2 milióna eur.

Výdavky verejnoprávnych inštitúcií tvoria v rozpočte položku vo výške 219 miliónov eur, 157 miliónov eur z toho sú prostriedky pre STVR. Tvorí ich nárokovateľný príspevok pre STVR (0,12 percenta HDP) vo výške 147,4 milióna eur.

“Zvyšné výdavky STVR do výšky 157 miliónov sú kryté vlastnými príjmami v sume 10,2 milióna eur, z toho necelých deväť miliónov eur sú príjmy z reklamy,” doplnilo MF.

Novelou z roku 2023 sa rovnakým mechanizmom napojenia na percento HDP odvíja aj transfer ministerstva kultúry pre TASR. Príspevok vo výške 0,0029 percenta HDP predstavuje na rok 2025 sumu 3,6 milióna eur.

Fond na podporu umenia po novelizácii zákona bude mať k dispozícii vyše 30 miliónov eur, novelizácia legislatívy zvýšila tiež transfer pre Fond na podporu kultúry národnostných menšín na 8,85 milióna eur. Pre Audiovizuálny fond (AVF) je rozpočtovaná suma 15,6 milióna eur.

Dotačný systém MK má mať k dispozícii 11,5 milióna eur, z toho deväť miliónov eur je určených pre program starostlivosti a renovácie pamiatok Obnovme si svoj dom, 1,5 milióna eur súvisí s novovzniknutým programom Podpora tradičnej kultúry v školách a 980.000 eur je určených na podporu kultúry znevýhodnených skupín.

“V rámci dotačného systému dochádza k ukončeniu programu Podpora návštevnosti kultúrnych podujatí, ktoré od roku 2025 nahrádza nový spôsob poskytovania kultúrnych balíčkov základným a stredným školám v Slovenskej republike, a to prostredníctvom nového prvku programovej štruktúry Kultúra pre školy, ktorý je rozpočtovaný mimo Dotačného systému MK,” vysvetlil predkladateľ.

Kapitálové výdavky pre rezort kultúry sú rozpočtované na úrovni 43 miliónov eur, v rámci nich sa ráta s podporou účelových investičných projektov, prostriedkami na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenského národného divadla i na obnovu nástrojového vybavenia.

Príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti sa rozpočtuje vo výške 60 miliónov eur. MF pripomína, že od roku 2025 sa predpokladá legislatívne schválenie zmeny výpočtu výšky príspevku štátu. Kým v súčasnosti príspevok upravuje rast inflácie a valorizácie miezd, po novom to má byť už rast minimálnej mzdy.

Výdavky na bezpečnosť by mali v roku 2025 presiahnuť 2,6 miliardy eur

Výdavky na bezpečnosť a verejný poriadok by mali v budúcom roku presiahnuť 2,65 miliardy eur. Vyplýva to z Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, ktorý na svojom utorkovom rokovaní schválila vláda.

“Štát ochraňuje život, slobody a bezpečnosť obyvateľov a spravodlivosť na svojom území prostredníctvom silových zložiek a organizácií v justícii. Do silových zložiek spadajú polícia, hasiči a záchranári, ktorých činnosť zabezpečuje Ministerstvo vnútra (MV) SR a väzenstvo kompetenčne spadajúce pod Ministerstvo spravodlivosti SR,” uvádza v návrhu rezort financií.

Z celkovej sumy by malo byť na samotnú bezpečnosť vyčlenených približne 1,68 miliardy eur.

Súdnictvo by malo dostať necelých 590 miliónov a väzenstvo približne 383 miliónov eur. Ministerstvo spravodlivosti by v prípade schválenia návrhu mohlo mať rozpočet s výškou približne 388 miliónov eur.

“Na reorganizáciu súdov a renovácie budov, ako aj na digitalizáciu procesov insolvenčného konania sú rozpočtované prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR vrátane DPH vo výške 5,36 milióna eur. Na zabezpečenie stabilizácie personálneho obsadenia súdov je v návrhu rozpočtu zapracované zvýšenie osobných výdavkov v sume 32,6 milióna eur,” uviedol rezort v návrhu.

Na vzdelávanie, výskum, vývoj a mládež má ísť vyše 5,9 miliardy eur

Na oblasť vzdelávania, výskumu, vývoja a podpory mládeže by v roku 2025 malo ísť vyše 5,9 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v utorok schválila vláda.

“Výdavky zo štátneho rozpočtu do vzdelávania, vedy a výskumu a podpory mládeže zahŕňajú výdavky kapitol Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej akadémie vied (SAV) a subjektov verejnej správy – verejných vysokých škôl a Fondu na podporu vzdelávania,” uviedlo v návrhu Ministerstvo financií SR.

Výdavky na regionálne školstvo na rok 2025 by mali predstavovať 3,87 miliardy eur, pričom medziročný rast sa týka najmä plánovaného zavedenia normatívneho financovania materských škôl. Zohľadňujú aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov či financovanie podporných opatrení.

Na vysoké školstvo by malo byť vyčlenených 1,27 miliardy eur, z toho vyše 67,6 milióna eur má ísť na výkonnostné zmluvy. Oblasť vedy a techniky v roku 2025 plánuje zdroje vo výške 552 miliónov eur. Výdavky SAV by mali medziročne narásť o 13,1 milióna eur.

Rozpočet v oblasti vzdelávania, výskumu, vývoja a podpory mládeže tiež zahŕňa výdavky na administratívu, výdavky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu či výdavky Plánu obnovy a odolnosti SR.

Pre samosprávy je alokovaných takmer 10 miliárd eur

Na chod a činnosti miestnej a regionálnej samosprávy má štát v budúcoročnom rozpočte vyčleniť 9,85 miliardy eur. Takmer 7,3 miliardy je určených pre mestá a obce, 2,25 miliardy eur pre vyššie územné celky a 325 miliónov na dopravné podniky v zakladateľskej pôsobnosti miest. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, ktorý schválila v utorok vláda.

Alokácia pre mestá a obce ráta so sumou 6,35 miliardy eur na bežné výdavky a 662 miliónov eur pre kapitálové výdavky. Na výdavkové finančné operácie sa rozpočtuje suma 265 miliónov eur.

V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na originálne kompetencie vo výške 4,08 miliardy eur, ktoré obce použijú na financovanie činnosti svojich úradov, cestnej dopravy, rozvoja obcí, kultúry a športu, verejného poriadku a ochrany životného prostredia najmä v oblasti nakladania s odpadmi. Suma 2,27 miliardy eur sa týka výdavkov na prenesený výkon štátnej správy, pričom na financovanie regionálneho školstva sa rozpočtuje suma 2,24 miliardy eur vrátane financovania materských škôl, ktorých zriaďovateľmi sú obce.

Pre výdavky samosprávnych krajov rozpočtuje štát na rok 2025 sumu 2,25 miliardy eur, dve miliardy tvoria bežné výdavky. Na originálne kompetencie krajov, ako je údržba ciest II. a III. triedy, chod stredných škôl a stredoškolských internátov i kultúrne zariadenia vyčlenili v rozpočte 1,29 miliardy eur. Zvyšných 711 miliónov eur v rámci bežných výdavkov sú rozpočtové výdavky na prenesený výkon štátnej správy, ktorý predstavuje financovanie stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajov.

V štátnom rozpočte tiež vyčlenili sumu 325 miliónov pre dopravné podniky v zakladateľskej pôsobnosti miest Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Považská Bystrica a Žilina, ktoré sú zaradené do sektora verejnej správy.