Môj profil 
Predplatné
Narodila sa 30. októbra 1929 v Hlohovci. Táto citlivá interpretka zložitých ženských charakterov pôvodne študovala filozofiu a medicínu, nakoniec sa upísala herectvu. Počas svojej hereckej kariéry bola od roku 1948 členkou bratislavskej Novej scény, divadla v nemeckom Kolíne, potom hrala v divadlách vo Zvolene, Nitre a v roku 1962 sa stala členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Jej doménou sa stali hrdinky hlboko poznamenané tragickými životnými osudmi.
Vo svojej dlhej a plodnej divadelnej, filmovej aj rozhlasovej kariére stvárnila veľké, tragické i komické postavy. Na divadelných doskách sa výraznejšie presadila už vo zvolenskom angažmán a divákov aj odborníkov zaujala kreáciami v hrách Skrotenie zlej ženy, Geľo Sebechlebský alebo v Pygmalionovi. Významnú éru tvorilo jej pôsobenie v Nitre (vtedy si ju začínali všímať už aj filmári) a v SND, kde vynikla v slovenskom klasickom repertoári (Mara Malecká zo Ženského zákona), nevyhýbala sa však ani svetovým autorom (Scény z manželského života, Maria Stuartová).
Jej doménou boli predovšetkým vážne a tragické roly: Varia (Višňový sad), Nora (Nora), Manon Lescaut (Hriešna svätica), Yuki (Lampiónová slávnosť), Angela (Polnočná omša), Regina (Z druhej strany pralesa) či Matka v hre Krvavá svadba.
Najčastejšie hrala hrdinky poznamenané tragickým osudom. Práve v týchto postavách sa rozvíjala jej výrazná schopnosť postihnúť tragiku ženských charakterov tak, aby do popredia vystúpila bohatá senzibilita a vypätá emocionalita. Medzi takéto postavy patrili aj Blanche du Bois v Električke zvanej túžba či pani Borkmanová v hre John Gabriel Borkman. Účinkovala tiež v hre pre deti Alica v zázračnej krajine.
Strnisková získala za umeleckú tvorbu mnoho ocenení
Od konca päťdesiatych rokov 20. storočia sa presadzovala aj vo filme. Jej filmografia obsahuje desiatky titulov, medzi nimi Prípad pre obhajcu, Námestie svätej Alžbety, Smrť prichádza v daždi, Sladký čas Kalimagdory, Dievča z jazera, Sneh pod nohami, Predčasné leto, Zmluva s diablom, Medená veža, ale aj rozprávky ako Soľ nad zlato.
Väčšie herecké príležitosti dostala v televíznych dielach Živý bič, Rok na dedine, Rysavá jalovica, Prečo Adam Chvojka spáva doma, Mamka Pôstková, Dom Bernardy Alby, Nebezpečné známosti, Budenbrookovci, v historickom seriáli Alžbetin dvor či televíznom seriáli Štúrovci.
Vo filmoch vytvárala väčšinou introvertné, citovo zraňované plaché ženy, ale aj dedinčanky materského typu. Svojím spojením zrelého intelektu so zraniteľnou emocionalitou vniesla do slovenského ženského herectva nový tón. Účinkovala aj v televíznom filme mladého slovenského režiséra Petra Krištúfka Dlhá krátka noc. Patrila medzi výrazné osobnosti slovenského recitačného umenia, účinkovala v rozhlase a uplatnila sa aj v dabingu.
Viera Strnisková za svoju umeleckú tvorbu získala niekoľko ocenení. Od roku 2003 bola držiteľkou štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2004 jej udelili na šiestom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom ocenenie pre významné herečky Kvet Tálie. Bola tiež držiteľkou ceny Karla Čapka.
zf
.jpg)
