Kedy sme sa mali lepšie? Veľký prieskum vo V4 o tom, či bolo lepšie za socializmu alebo teraz. Poliaci sú najoptimistickejší

Bratislava 26. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto: TASR-Peter Lenhart)

Najoptimistickejší z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sú pri porovnaní situácie v rokoch 1989 a 2019 Poliaci. Z nich až 74 % si myslí, že väčšina ľudí sa má ekonomicky lepšie v súčasnosti než počas komunizmu. Na druhom mieste z regiónu sú Česi (61 %), na treťom Maďari (47 %) a na štvrtom Slováci (45 %). To, že v súčasnosti je situácia horšia, si naopak myslí 38 % Slovákov, 31 % Maďarov, 17 % Čechov a 9 % Poliakov

Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu názorov na politické a ekonomické zmeny za uplynulých 30 rokov Pew Research Center, ktorý sa uskutočnil od 13. mája do 12. augusta tohto roka v 17 krajinách na vzorke takmer 19.000 respondentov. Jeho výsledky prezentovali tento týždeň v Globsec Policy Institute v Bratislave.

Poliaci ostávajú najoptimistickejší aj v odpovedi na otázku o tom, kto mal benefit zo zmien po roku 1989. Až 68 % Poliakov uviedlo, že to boli bežní ľudia. Rovnaký názor má 54 % Čechov, 42 % Slovákov a 41 % Maďarov. Slováci a Česi (po 91 %), ale aj Maďari a Poliaci (po 89 %) sa výrazne zhodli na tom, že úžitok zo zmien mali politici. S výhodami pre podnikateľov súhlasili rovnako Česi a Poliaci (po 89 %), za nimi Slováci (80 %) a Maďari (78 %).

Na otázku, či sa deti majú v súčasnosti lepšie ako ich rodičia, odpovedalo kladne 57 % Poliakov, 51 % Čechov, 46 % Slovákov a 37 % Maďarov. Priaznivý názor na Európsku úniu má 84 % Poliakov, 70 % Slovákov, 67 % Maďarov a 52 % Čechov. Členstvo svojej krajiny v EÚ je dobrou vecou podľa 67 % Poliakov, 59 % Slovákov, 52 % Maďarov a 40 % Čechov.

Výsledky prieskumu zhodnotil ekonóm Vladimír Vaňo ako relatívne optimistické, najmä pokiaľ ide o sociálne zmeny a stotožnenie sa s demokratickým systémom. Diskusiu o 30 rokoch transformácie podľa neho trocha deformuje nedostatočné povedomie o minulosti. Pripomenul, že centrálny plánovací systém skolaboval.

“Ľudia rýchlo zabudli na nedostatok tovarov, na rady na relatívne bežné tovary vrátane ovocia, poradovník na spotrebné tovary, na kvalitatívne obmedzenia, ktoré súvisia s uplatnením sa, s cestou za rekreáciou, prácou a štúdiom. Prevládol spomienkový optimizmus, napríklad na dotované ceny potravín, vyrábané pod výrobné náklady,“ priblížil Vaňo.

Pre porovnanie uviedol susedné Rakúsko, ktoré nie je príkladom “drsného” kapitalizmu, ale trhovej ekonomiky so sociálnymi aspektmi a reguláciou namierenou práve na spokojnosť širokých vrstiev. Za 40 rokov dokázal tento mechanizmus, že Rakúsko hospodársky výrazne predbehlo Československo, pripomenul ekonóm.