Berlín 18. novembra 2014 (HSP/Foto: TASR)

Ruský prezident Vladimír Putin v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD odpovedal na otázky redaktora Huberta Seipela o situácii na Ukrajine, sankciách EÚ a USA voči Rusku, vzťahoch Ruska s EÚ a pod. Ponúkame skrátenú verziu tohto rozhovoru.

– Vážený pán prezident! Doteraz ste jediný ruský prezident, ktorý prehovoril v Bundestagu. Bolo to v roku 2001. Hovorili ste o nemecko-ruských vzťahoch, o budovaní Európy spolu s Ruskom. Hovorili ste aj o možných nebezpečných momentoch. Povedali ste, že treba vykynožiť myšlienku „studenej vojny“. Povedali ste aj to, že všetci žijeme v spoločnom systéme hodnôt, ale vzájomne si nedôverujeme. Prečo ste už vtedy boli trochu pesimistický?

Po prvé, nikoho som nestrašil, nevaroval, nebol som ani pesimistický. Jednoducho som sa snažil preanalyzovať predošlý rozvoj udalostí v Európe a vo svete po tom, ako Sovietsky zväz prestal existovať. A dovolil som si predpovedať situáciu v rôznych možných variantoch. Zdalo sa mi, že to bola dosť objektívna analýza. Vychádzal som z toho, že vediac o problémoch minulosti musíme prejsť k oveľa komfortnejšiemu a vzájomne výhodnému budovaniu vzťahov v budúcnosti.

NATO organizuje vojenské cvičenia v Čiernom mori, v blízkosti ruskej hranice. Ruské bombardéry uskutočňujú cvičné lety v európskom medzinárodnom priestore. Minister obrany, myslím si, povedal, že sa pohybujú aj v Mexickom zálive. Svedčí to všetko o obnovení „studenej vojny“?

Počet základní NATO rastie. Sú to ruské základne roztrúsené po celom svete? Nie, práve základne NATO sú zriadené po celom svete, a to aj v blízkosti našich hraníc, a ich počet stále rastie. Okrem toho prednedávnom boli schválené rozhodnutia o rozmiestnení síl pre špeciálne operácie – a znovu v bezprostrednej blízkosti našich hraníc. Spomenuli ste rôzne vojenské cvičenia a prelety lietadiel, pohyb lodí a podobne. Bolo to alebo nie? Áno, bolo. Ale po prvé, povedali ste, alebo to bol nepresný preklad, o medzinárodnom európskom vzdušnom priestore. Je buď medzinárodný – neutrálny, alebo európsky. Nuž, naše cvičenia prebiehajú výlučne v medzinárodných vodách a v medzinárodnom vzdušnom priestore. Neporušujeme hranice štátov. Od roku 1992 sme schválili rozhodnutie prerušiť lety nášho strategického letectva. Zároveň v priebehu mnohých rokov naši americkí partneri pokračovali v hliadkovaní s použitím svojich jadrových síl, lietadiel – zdôrazňujem – hliadkovali pravidelne, bez prestávky – a to aj v blízkosti našich hraníc. A preto pred niekoľkými rokmi vidiac, že sa nič nedeje, žiadne kroky v ústrety nik nerobí, obnovili sme hliadkovacie lety nášho strategického letectva vo vzdialených oblastiach. Robíme iba to, čo aj mnohé iné štáty, hlavne, USA.

– Spúšťacím mechanizmom terajšej krízy sa stala dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Názov tejto dohody je úplne neškodný. Je to Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Hlavnými bodmi tejto dohody sú tesnejšie hospodárske a politické vzťahy medzi EÚ na Ukrajinou. V čom je tu nebezpečenstvo pre Rusko? Prečo ste boli proti tejto dohode?

V skutočnosti sa v oblasti ekonomiky odohráva takmer to isté, ako aj v oblasti bezpečnosti. Hovorí sa jedno a robí sa niečo iné. Hovorí sa o nutnosti vytvorenia jednotného priestoru, ale v skutočnosti sa vytvárajú nové rozdeľujúce čiary. Čo predpokladá asociačná dohoda? Už som veľakrát hovoril, ale asi mám to zopakovať: zrušujú sa colné poplatky z dovozu európskeho tovaru na územie Ukrajiny. Avšak Ukrajina už je členskou krajinou zóny voľného obchodu v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, takže Rusko a Ukrajina majú nulté colné poplatky. Čo to znamená? Znamená to, že všetky európske výrobky cez ukrajinské územie začnú prúdiť rovno do Ruskej federácie. Existuje veľa iných vecí, ktorým možno nerozumejú ľudia neoboznámení s touto problematikou. Ale tieto veci existujú. Aké? Máme rozdielne normy s Európskou úniou. Sú to normy technickej kontroly, fytosanitárne normy, systém pohybu tovaru a pod. Môžeme robiť zmeny, ale treba o tom diskutovať, nerobiť všetko jednostranne. Od začiatku sme hovorili: „Sme za, ale poďme to robiť postupne, s ohľadom na reálne problémy, ktoré môžu vzniknúť medzi nami a Ukrajinou“. Čo nám odpovedali? „Vás sa to netýka, nestrkajte do toho nos“. Akože sa to nás netýka?

– Keď išlo o dohodu s Ukrajinou, rokovania trvali dosť dlho. Keď v novembri minulého roka predošlý prezident nepodpísal túto dohodu, došlo ku vlne násilia, boli zabití ľudia na Majdane. Pozorne ste sledovali udalosti. Veľmi rýchlo ste reagovali. Vy ste, tak povediac, anektovali Krym. Západ to bral ako porušenie medzinárodného práva. Nedocenili ste reakciu Západu a možnosť zavedenia sankcií?

Považujeme túto reakciu za úplne neadekvátnu tomu, čo sa stalo. Keď počujeme výčitky o porušení Ruskom medzinárodného práva, u mňa to nevyvoláva nič iné, než údiv. Čo je to – medzinárodné právo? Je to predovšetkým Charta Organizácie spojených národov, je to medzinárodná prax a výklad tejto praxe patričnými medzinárodnými inštitúciami. Som hlboko presvedčený, že sa Rusko nedopustilo žiadneho porušenia medzinárodného práva. Áno, netajím sa s tým, že naše ozbrojené sily, poviem to rovno, zablokovali ozbrojené sily Ukrajiny rozmiestnené na Kryme, avšak nie preto, aby kohosi nútili hlasovať, nie je možné to urobiť, ale jedine preto, aby nedošlo ku krviprelievaniu, aby ľudia mali možnosť vysloviť svoj názor, vyjadriť osobný vzťah, aby si sami mohli zvoliť svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí.

Veď máme ešte aj výrazný čerstvý precedens – Kosovo. Nič iné, okrem toho, čo bolo urobené v Kosove, na Kryme sa nedopustilo. Dokonca bolo referendum – čo nebolo v Kosove.

– Ukrajina je dnes rozpoltená. Štyri tisíc ľudí zahynulo, stovky tisíc sa stali utečencami a odišli preč, mnohí aj do Ruska. Na východe krajiny rusky hovoriaci separatisti žiadajú širokú autonómiu, niektorí sa chcú pripojiť k Rusku. Podľa Minskej dohody je tu prímerie, ale každý deň hynú ľudia. Krajina je zbankrotovaná. V tomto konflikte v podstate prehrali všetci. Ukrajina asi v prvom rade, ale Európa a Rusko tiež. Ako podľa vás vyzerá budúcnosť Ukrajiny?

Ukrajina – to je komplikovaná krajina, a to nielen kvôli etnickému zloženiu, ale aj kvôli procesom, ktoré ju sformovali v jej dnešnej podobe. Či má budúcnosť a akú? Myslím si, že samozrejme má. Je to veľká krajina, veľký ľud. Je tam 44 miliónov obyvateľov. Je to veľká európska krajina s európskou kultúrou. Viete, chýba len jedno. Podľa mňa chýba uvedomenie si toho, že pre úspech, stabilitu a prekvitanie treba, aby všetci žijúci na tomto území ľudia, nech hovoria v akomkoľvek jazyku (maďarskom, ruskom, ukrajinskom alebo poľskom), cítili, že toto územie je ich Vlasťou. Musia cítiť, že sa dokážu plnohodnotne realizovať tu nie horšie, ako na akýchsi iných územiach, ba dokonca v čomsi ešte lepšie. Preto nechápem neželanie niektorých politických síl na Ukrajine ani počuť o možnosti federalizácie. Teraz počujeme o tom, že môže ísť nie o federalizáciu, ale o decentralizáciu. Je to ale slovná hráčka. Treba pochopiť, čo znamenajú tieto pojmy: decentralizácia, federalizácia, regionalizácia. Je možné vymyslieť si ešte desiatok takýchto slov. Treba, aby žijúci na týchto územiach ľudia pochopili, že majú akési práva, že môžu o čomsi samostatne rozhodovať vo svojom živote. A aby tie práva mali.

eu