Vláda SR bude rokovať o podmienkach exekúcií i návrhu reformy národných parkov. Pri exekúciách sa viac zohľadní výška mzdy a rast životných nákladov

Bratislava 20. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar, Pixabay, Martin Baumann)

Pri výkone exekúcií by sa mala zohľadňovať výška mzdy a rast životných nákladov. Vyplýva to z nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré má v stredu schvaľovať vládny kabinet

Ten sa na 36. zasadnutí vyjadrí aj k poslaneckému návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa majú štátne pozemky v národných parkoch presunúť pod ochranárov. Pod návrhom boli podpísaní poslanci všetkých koaličných strán, predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár však minulý týždeň avizoval, že hnutie svoj podpis z reformy sťahuje.

Argumentoval vypočutím si názorov dotknutých skupín obyvateľov v regiónoch, ktorí sa boja straty práce. Sme rodina preto navrhuje urobiť reformu až po dokončení zonácie v národných parkoch.

Tretím, zatiaľ zverejneným riadnym bodom rokovania je návrh ministerstva práce na ďalšie odloženie splatnosti sociálneho poistenia. Kabinet má rozhodnúť o odložení splatnosti nielen aktuálne za október, ale aj za už v minulosti odložené platby poistného na sociálne poistenie pre povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tiež poistného, ktoré platí zamestnávateľ, a to za mesiace máj až júl 2020, december 2020, január až máj 2021.

Pri exekúciách sa viac zohľadní výška mzdy a rast životných nákladov

Pri výkone exekúcií sa bude viac zohľadňovať výška mzdy a rast životných nákladov. Vyplýva to z nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré v stredu schválila vláda. Cieľom je aj uspokojenie pohľadávok, ktoré by inak boli nevymožiteľné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nemá motiváciu sa zamestnať.

V prípade neprednostných pohľadávok sa zvyšuje základná nepostihnuteľná suma z mesačnej mzdy zo 100 na 140 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Zvyšuje sa aj limit na zrážky zo mzdy vo vzťahu k vyživovaným osobám.

Rezort spravodlivosti, ktorý je predkladateľom schváleného návrhu, ešte skôr upozornil, že doterajšia právna úprava nezohľadňuje výšku mzdy povinného tak, aby základná suma proporcionálne rástla s ohľadom na výšku jeho mzdy.

Posúva sa preto hranica, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia. V súčasnosti je hranica stanovená približne na 327 eur na plnoletú osobu. Po novom sa bude táto zrážka bez obmedzenia realizovať až nad sumu, ktorá je v súčasnosti na úrovni takmer 916 eur.

Zmena má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky. Predpokladá sa, že navrhovaná právna úprava umožní “nepracujúcim” povinným zamestnať sa legálne s legálnym príjmom bez obavy, že dosiahnutý príjem bude neúmerne znížený v dôsledku realizovanej exekúcie.

Nariadenie začne platiť od 1. januára 2022, aby aj vzhľadom na dôsledky dosahov pandémie ochorenia COVID-19 bolo aplikované čo najskôr.

Šéf envirorezortu je presvedčený, že reforma národných parkov prejde na vláde aj v parlamente

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) je presvedčený, že schválenie reformy národných parkov bude úspešné aj na vláde, aj v Národnej rade SR (NR SR). Povedal to pred dnešným rokovaním vlády. Reagoval tak na aktuálnu situáciu, v ktorej hrozí, že sa návrh nestretne s podporou hnutia Borisa Kollára Sme rodina. Kollár má výhrady voči reforme národných parkov, a rovnako aj voči reforme súdnej mapy a nemocníc. V koalícii preto hrozí ďalšie naštrbenie vzťahov.

Šéf envirorezortu povedal, že mu Boris Kollár písal, že sa mu ozve, aby si dohodli osobné stretnutie, zatiaľ sa však neozval. Niektorým Kollárovým výhradám Budaj rozumie, iné chce predsedovi NR SR vysvetliť. Prekvapuje ho však spoločnosť niektorých ľudí v Kollárovej blízkosti.

„Mňa prekvapuje, že za ním stoja ľudia, ktorí sú spojení s ĽSNS, ale je to jeho vec a o tomto s ním určite rokovať nebudem. Ja sa s ním chcem rozprávať o konkrétnostiach toho zákona, rok totiž o ten vidiek nikto neprejavil záujem a teraz tam môžu prísť peniaze z plánu obnovy. Ak sa tento projekt zmarí, plán obnovy sa zastaví a bude to mať vážne dopady,“ varuje Budaj.

Slovensko podľa Budaja na jednej strane veľa hovorí o ochrane prírody, no na druhej strane čelí žalobám na Európskom súdnom dvore za jej drancovanie. Situáciu vníma tak, že národné parky skôr či neskôr budú mať aj tak vlastnú právnu subjektivitu a zbavia sa ľudí, ktorí ich drancujú či zneužívajú. O tom, čo nastane, ak by reforma národných parkov nebola schválená v rámci vlády alebo NR SR, je podľa Budaja predčasné hovoriť. Svoju demisiu síce nespomenul, na druhej strane ju však ani nevylúčil. Napriek aktuálnej situácii ale verí, že rokovania s koaličnými partnermi prinesú pozitívne výsledky.

Rokovanie o reforme národných parkov bolo na zasadnutí kabinetu nakoniec prerušené. Ako informoval minister Budaj, po rozhovore s členmi vlády sa bod rozhodol prerušiť, aby mohol vláde podať informáciu o postoji hnutia Sme rodina a predsedu NR SR Borisa Kollára. „Dodávam, že na vláde je stav taký, že tento návrh by pravdepodobne prešiel, ale v mene politickej kultúry chcem komunikovať s koaličným partnerom,“ vysvetlil Budaj s tým, že spolu s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuelom Vlčanom (nom. OĽaNO) pripravujú memorandum. V ňom budú reagovať na výhrady záujmových skupín a obyvateľov regiónov. Memorandum by chceli zverejniť najneskôr v pondelok 25. októbra.

„Som presvedčený, že toto memorandum rozptýli všetky obavy o transformácii národných parkov. Ja s ním oboznámim ešte vopred predsedu národnej rady a som presvedčený, že pokiaľ mu ide naozaj o tie výhrady, ktoré navonok komunikuje, tak fakty a memorandum, ktoré mu prinesiem, by malo stačiť na to, aby podporil reformu národných parkov,“ uzavrel Budaj.