Môj profil 
Predplatné
Ako ďalej vyplýva z návrhu programového vyhlásenia vlády, rekodifikácia stavebného práva musí motivovať všetkých zúčastnených aktérov na konštruktívnej vecnej participácii. Vymožiteľnosť vlastníckeho práva musí byť podľa programu vyvažovaná právom na priaznivé životné prostredie.
Záväzok mať nový stavebný zákon už do októbra tohto roka považuje riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko za veľmi ambiciózny cieľ. “Zatiaľ žiadnej vláde od vzniku Slovenskej republiky sa nepodarilo v parlamente úspešne zavŕšiť proces rekodifikácie stavebného zákona, ktorý u nás platí desiatky rokov. Ak by bol tento cieľ v jeseni tohto roka splnený, bolo by to grandiózne,” uviedol Palko pre agentúru SITA. Otázne však podľa neho je, v akej kvalite bude tento zákon predložený a na akom stupni celospoločenskej dohody odbornej verejnosti. “Táto časť ma veľmi prekvapila návrhom jednoduchých riešení na zložité témy,” podotkol. Predošlé vedenie Ministerstva dopravy a výstavby SR predložilo vláde návrhy nových zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, ktoré mali nahradiť súčasný stavebný zákon, platný s mnohými zmenami od roku 1976. Bývalá vláda však v januári tohto roka prerušila rokovanie o oboch návrhoch, keďže parlament by o nich už nerokoval pred parlamentnými voľbami koncom februára.
Nová vláda sa zároveň zaväzuje k plnej digitalizácii stavebného konania najneskôr do novembra 2021. Palko označil tento cieľ za pozitívny, avšak uvedený termín v plnom rozsahu sa mu zdá opäť veľmi ambiciózny. “Už teraz vidím priamo v programovom vyhlásení nášľapné míny. Napríklad, v povinnosti mať územný plán pre každú obec, teda aj tie malé so stovkou ľudí alebo kde žije ešte menej ľudí. Kto im uhradí obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a ďalších výdavkov s tým spojených?” opýtal sa Palko.
Kabinet chce posilniť význam územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán na všetky obce, skrátením procesov obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a upresnením postupov pri ich obstarávaní a schvaľovaní. Vláda má tiež zámer zabezpečiť odbornú profesionalizáciu verejnej správy na úseku územného plánovania, v rámci zodpovednosti za územný rozvoj umožní obciam vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj územia. Súčasne prevedie výkon štátnej správy na iné subjekty, aby sa orgány územného plánovania mohli plne sústrediť na svoje kompetencie a tým sa štátna stavebná správa zefektívnila.
Vláda plánuje zrušiť stavebné úrady a posilniť pozíciu špecializovaných okresných úradov pri analýze vplyvov a záujmov zúčastnených aktérov. Posilniť sa má aj postavenie Slovenskej stavebnej inšpekcie pri kontrole v stavebníctve a rozhodovaní v rozporovom konaní. “V ostatných častiach sa verejná správa ponechá na neštátnych subjektoch, akými sú, napríklad, územné samosprávy v oblasti územného plánovania, projektanti pri príprave a realizácii stavieb, ekologické spolky pri kontrole verejných záujmov na ochranu životného prostredia a ostatní dotknutí občiansko-právnymi prostriedkami,” uvádza vláda vo svojom programe. Pre dosiahnutie tohto cieľa je nutné zefektívnenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a jeho nastavenie na medzinárodný štandard vyspelých krajín.
“Bez akejkoľvek diskusie, napríklad, s územnými samosprávami konštatovať, že vláda zruší stavebné úrady, sa mi zdá veľmi nekorektné. Navyše, keď na viacerých miestach sa zároveň v tejto časti konštatuje o motivovaní všetkých zúčastnených aktérov na konštruktívnej vecnej participácii,” zareagoval Palko. Presun preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného konania z obcí na štát cez okresné úrady je podľa neho vážnym rozhodnutím, ktoré možno vykonať naozaj až po dopadovej štúdii na základe analýz. “Je to značný zásah do decentralizácie verejnej moci a verejnej správy a narúša sa jej základný princíp, že služby majú ísť čo najbližšie k občanom. Okresné úrady však sídlia často aj 30 kilometrov od občana, preto treba byť veľmi opatrný v tejto oblasti,” dodal pre agentúru SITA riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko.
.JPG)
