Bratislava 15. augusta 2019 (HSP/Foto:Facebook)
Moderátor Viktor Vincze poslal koncom júla každému primátorovi okresného mesta mail s otázkou, či požiadali o dotáciu, ktorú im štát ponúka na zadržiavanie vody v krajine a zmierňovanie rizík sucha. Výsledky sú podľa neho smutné
Maily zaslal 30. júla každému primátorovi, každého okresného mesta na Slovensku. Výsledky sú ale podľa moderátora smutné. “29 primátorov sa mi dodnes neozvalo, z tých, čo odpísali požiadala slabá polovica a mnohí sa zadržiavaniu vody nevenujú vôbec.
Napríklad Námestovo napísalo, že nerobili žiadne opatrenia a ani žiadne neplánujú. Ružomberok nepripravil projekty, Žarnovica nesplnila podmienky. Púchov o dotáciu nepožiadal a ani opatrenia neurobil.
Krupinu odradila byrokracia, no a také Topoľčany vraj už na parkoviskách kladú priepustné povrchy – konkrétne betón menia za zámkovú dlažbu.
Príkladom pre všetkých môže byť podľa Vinczeho Zvolen. “Má zelenú strechu vo výmere 1000 m2 na autobusovej stanici, 32 dažďových záhrad, 28 podzemných zásobníkov na 7 miestach v meste, fontánu s kaskádami a otvoreným rezervoárom, bioklimatické jazierko za Pustým hradom, 610 nových vzrastlých stromov, obnovené mokrade a pokračujú,” píše moderátor v príspevku a dodáva, že podobné projekty vymysleli aj v iných mestách, no je ich málo.
Vincze poslal primátorom mail priamo na ich adresy, aby otestoval ich efektivitu v kontakte s občanom. Zverejnil aj zoznam miest, na ktorých odpovede čaká dodnes:
Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Čadca, Dunajská Streda, Galanta, Gelnica, Hlohovec, Humenné, Ilava, Košice, Kysucké Nové Mesto, Levice, Lučenec, Malacky, Medzilaborce, Nitra, Pezinok, Poltár, Rimavská Sobota, Senec, Senica, Snina, Sobrance, Stropkov, Šaľa, Trebišov, Tvrdošín, Veľký Krtíš.
Mesto Trenčín a Spišská Nová Ves neskôr preukázali, že vyvinuli snahu odpovedať, napriek tomu, ich odpovede nedostal. A preto ich uverejní v ďalšom článku.
Vinzce na záver prisľúbil, že onedlho tiež zverejní aj zoznam miest, ktoré “makajú” aj miest tvrdiacich, že projekty práve pripravujú. “Lebo verejný tlak na politikov funguje najlepšie.”
My (nie)sme les
Moderátor Vincze sa v poslednej dobe začal venovať témam, ktoré sú spojené so životným prostredím. Minulý týždeň uverejnil príspevok v ktorom sa zastal lesníkov a ochranárov.
“Les, ktorý dnes vidíte z vášho okna, auta alebo sa v ňom prechádzate, takmer určite vysadili generácie lesníkov. Podľa Národnej inventarizácie lesov z roku 2016 tvoria pralesy len 0,46 % (!) výmery našich lesov. Žiadna Sibír, žiadny Yellowstone.”
V našich národných parkoch sa totiž ťažilo a sadilo ešte dávno predtým, ako sa z nich stal TANAP alebo NAPANT. A len vďaka starostlivosti “zelených uniforiem” máme dnes zalesnenú takmer polovicu územia krajiny. “Poriadnych lesníkov bolí srdce, keď sa môžu len nečinne prizerať na lykožrútový rozklad Bielovodskej doliny, lebo ochranári tam vyhlásili bezzásahový režim. A k holinám.”
Tie totiž podľa Vinczeho v drvivej väčšine vznikajú nie po hospodárskej ťažbe, ale po tom, čo polovicu kopca vyvráti vietor alebo lykožrút. Skutočného lesníka vraj vôbec neteší, keď musí zo zákona spracovať hektáre porastu, no robí to po kalamite a nie v rámci plánovaného výrubu. “Z nás laikov vďaka tomu ale oveľa jednoduchšie vyprskne gejzír neinformovaných emócií. Na fotkách z výšky totiž novovysadené stromčeky nevidno.”
Les, ale pôvodný, je takisto cieľom aj ochranárov. “Les zmiešaný, s vlastným výberom drevín, škodcami aj plesňami, machmi aj hubami. Les, ktorý človek nemodeluje, iba nezúčastnene pozoruje jeho majestát. Les, ktorý žiadny lesník svojimi metódami nenapodobní.”
Bez ochranárov by sme navyše nevedeli ani o mnohých štátnych lesníkoch, ktorí zneužívajú pravidlá, rúbu aj zdravé stromy a ničia pôdu. Bez ochranárov by sme sa tiež nedozvedeli, že lesníci stupňujú hospodársku ťažbu v lesoch. “Bez ochranárov by téma ochrany prírody zrejme v spoločnosti ani poriadne nerezonovala. Tu zas sopka hnevu chrlí lávu zo strany správcov lesa. Ochranári sú vraj naivky a ničomu nerozumejú,” píše Vincze, podľa ktorého sa tieto dva svety nemôžu dohodnúť, lebo pre každého znamená les niečo iné, no oba pohľady sú absolútne v poriadku.
V príspevku tiež apeloval na ľudí, aby sa viac zaujímali o svoje prostredie a v súčasnej dobe, kedy sa stupňuje vojna medzi lesníkmi a ochranármi, sme my ľudia povedali, aký les vlastne chceme.
“Taký, aký máme už dnes vďaka lesníkom a ich metódam aj na územiach, kde by možno nikdy nevyrástol alebo čistý, prirodzený, pôvodný a bez ťažby, hoc by sme sa ho možno nemuseli nikdy dožiť?”